Pritom si vôbec neuvedomujú, že vláda je nesmierne potrebná, lebo bez vlády by tu bolo bezvládie. Čo je podľa nich ideálny stav, keď sa všetci viac-menej usmievajú a všetko funguje. Tento názor nikoho nepohoršuje viac ako mňa, lebo ho nemožno vztiahnuť na každú vládu a už istotne nie na našu. I keď, prirodzene s drobnými výhradami, by to možno tak bolo.
Ale iba vláda dnes dôsledne zaručuje rozmanitosť názorov. Napríklad ak sa na dane spýtate ministra financií Igora Matoviča a hneď nato ministra hospodárstva Richarda Sulíka, ihneď viete, že ide o minimálne dve rozličné veci. Ak k tomu pridáte obyčajne dosť netradičný názor ministerky informácií a regionálneho rozvoja Veroniky Remišovej, potom už najčastejšie vôbec neviete, o čo ide. A tak je to takmer so všetkými vecami, z ktorých niektoré môžu byť aj pre bežný život dôležité. A iba vďaka vláde v tom potom nie je anarchia, ako by si to dnes želali rôzni nezaočkovaní anarchisti.
Veď celkom zreteľne sa to prejavuje aj pri vakcíne Sputnik V. Kým minister Sulík hovorí: „Niekoľkokrát som sa vyjadroval, že nákup a manažment nákupu ruskej vakcíny bola jedna veľká blamáž, ale musíme sa pozerať dopredu a rozhodnúť, čo urobiť s vakcínou pred exspiráciou. Preto sme aj za návrh na predaj, prípadne darovanie hlasovali."
Matovič mu okamžite dáva ostentatívne najavo svoju intelektuálnu prevahu a nekonečnú prezieravosť. „Po štvormesačnej antikampani by mnohí hlúpi ľudia boli veľmi radi, aby vakcína Sputnik V exspirovala a nemohla sa viac použiť. Aby som takejto prízemnej radosti zabránil … dal som ministerstvu zdravotníctva kontakt na Argentínu, ktorá chce odkúpiť toľko Sputnika, koľko sme ochotní predať," píše rozzúrený expremiér. Pričom mal to byť on, kto vybavoval kupcov či prijímateľov na zvyšné Sputniky.
A to skutočne každého poteší, lebo v Argentíne je istotne mnoho nezaočkovaných potomkov slovenských prisťahovalcov, no zachráni to zároveň aj tisícky tamojších koronou sužovaných latifundistov alebo aspoň usilovných a zručných peónov. Matovič tak nevedomky vykročil cestou slovenského spisovateľa a lekára Martina Kukučína (vlastným menom Mateja Bencúra), ktorý iba o kúsok ďalej v čílskom meste Punta Arenas v Patagónii pôsobil svojho času ako skvelý lekár. Veď po ňom (po Bencúrovi, nie po Matovičovi) je tam pomenovaná aj poliklinika a operačná sála.
Keby Matovič neodpísal diplomovku, ale, naopak, sám napísal nejakú zaujímavú poviedku, napríklad Rysavá vakcína, bol by dnes takmer rovnako slávny. Takto sa môže zatiaľ hrdiť iba tzv. modrou knižkou, ktorú nemal medzi svojimi komoditami ani slávny Matej Hrebenda. I keď životným programom sa u nás absolútne nemajetný Matovič Hrebendovmu krédu naoko približuje: „Nemám nič, nežiadam nič!“