Horúco

Je vám horúco? Bude horšie. Ak by ste si chceli vyskúšať ako veľmi, príležitosť máte na pacifickom pobreží na juhu Kanady, kde teploty vystúpili k päťdesiatim stupňom Celzia. Horúčava zabíja ľudí, ničí cestnú a energetickú infraštruktúru.

02.07.2021 16:00
debata (2)

Možností je, samozrejme, viac. Začiatkom júna prekonali teploty 50-stupňovú hranicu v piatich krajinách Blízkeho a Stredného východu. Netreba cestovať ani tak ďaleko. Vlna horúčav v roku 2019 zabila v európskych krajinách 2 500 ľudí.

Ešte nevieme, čo pre nás chystá toto leto (hoci jeho začiatok je, z hľadiska extrémov počasia, sľubný). Vieme však, že vďaka klimatickým zmenám je pravdepodobnosť takýchto vĺn horúčav vyššia. Podľa článku zverejnenom pred dvoma rokmi v časopise The Nature päťkrát vyššia než vo svete, v ktorom by klimatické zmeny neprebiehali.

Na plač je neskoro (a nepomôže). Svojimi aktivitami sme výrazne ovplyvnili planetárnu klímu, Zem sa stáva horúcejšou, výkyvy počasia extrémnejšie. Môžeme sa však pokúsiť tento proces zmierniť a lepšie sa naň pripraviť. Ďalším generáciám zanechávame planétu vo veľmi zlom stave a je pravdepodobné, že ich život bude v mnohom horší, než bol ten náš. Otázkou však stále je, v ako veľmi zlom a o koľko horší.

V prechode na ekologicky udržateľnejší spôsob života nám môžu pomôcť technológie. No nevyhnutná bude aj redefinícia verejného záujmu, jeho rozšírenie o ekologické aspekty. Vrátane hraníc, v ktorých môže obmedzovať individuálne preferencie, konanie. Mrhanie zdrojmi či kapacitou životného prostredia absorbovať negatívne dôsledky nášho konania nemôže byť iba vecou individuálnych rozhodnutí – pretože následky týchto rozhodnutí sú kolektívne.

V praxi to znamená, že niektoré aktivity by mali byť obmedzené. Vo verejnom environmentálnom záujme. Zaletieť si súkromným prúdovým lietadlom na večeru, povedzme do Salzburgu, je morálne pochybné (aj z iných ako environmentálnych dôvodov) a trápne. Skúsenosť však ukazuje, že morálny apel na obmedzenie tohto typu spoločensky škodlivých aktivít nestačí.

Niektoré skupiny totiž majú sklon k sociálne-patologickému správaniu. Jednou z nich sú dobre ekonomicky situovaní muži v strednom a vo vyššom veku. Najmä tí s provinčnými úspechmi a provinčným myslením. Častá je u nich neochota podriadiť osobné preferencie spoločnému blahu, vedúca až k popieraniu reality. Príčinou býva presvedčenie, že svet, ktorý funguje v ich prospech, predsa nemôže fungovať nesprávne.

Tu apely na morálku a kultúrnosť nepomôžu. Potrebujeme pravidlá chrániace verejný záujem. Problémom býva, že práve takéto skupiny so sociálne-patologickými prejavmi majú na tvorbu pravidiel nadštandardne vysoký vplyv. Neexistuje zlaté riešenie. No existuje dobrý návod, ako sa pokúsiť uhrať aspoň o trochu lepší výsledok: nenechávať rozhodovanie na týchto dobre situovaných, so svetom v zásade spokojných sebcov.

Ak bude skutočne horúco, oni sa môžu pokúsiť odletieť na chladnejšie miesta. Zvyšok však nie.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #životné prostredie #globálne otepľovanie #neoliberálny kapitalizmus
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy