Lebo z otca zakladateľa strany a bývalého predsedu sa tým pre vlastnú stranu stal už iba rozprávkovou zlou macochou. Pri „nezaplatení“ vraj navyše úplne stratí členstvo, čo by vraj aj chcel, teda pokiaľ ho strana silou-mocou alebo aspoň prosbami a exaltovanými vzlykmi z tejto cesty včas nevráti.
Prirodzene, Kiska má pre tento krok hlboko humánne zdôvodnenie. „Vzhľadom na to, že pokračuje v charitatívnych projektoch, chcel byť nestranný. Neviem teraz povedať, či sme mu to členstvo zrušili, alebo sme to nechali na tom, že neuhradí členské, a tým mu členstvo zanikne automaticky,“ uviedol poslanec Tomáš Lehotský. Odvolanie na charitu je však vo vzťahu k strane Za ľudí mimoriadne nepresvedčivé.
Ak si napríklad pozrieme vystupovanie a činnosť ministerky pre informácie Veroniky Remišovej a ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej, obe zo strany Za ľudí, vyzerá to tak, že ani jedna nemôže byť vo vláde z nejakých iných ako z čisto charitatívnych dôvodov. Hlboký súcit, ktorý nateraz vanie celým Slovenskom, je iba potvrdením názorov nemeckého filozofa Arthura Schopenhauera, podľa ktorého má mať človek súcit s každou živou či neživou bytosťou vzhľadom na mieru utrpenia, ktorú každá z nich nie vlastnou vinou podstupuje.
K tomu niet čo dodať. Azda iba to, že keď je náhodou takáto bytosť aj vo vláde, potom isto trpí nielen ona sama, ale nezriedka aj všetko naokolo. Ak sa vôbec pozrieme na činnosť vlády, potom je zrejmé, že to, čo sa na Slovensku najviac rozvíja, je práve charita. Dá sa očakávať, že v blízkej budúcnosti, teda napríklad len čo minister financií Igor Matovič zverejní vlastný návrh daňovej reformy, bude priam zúfalá dobročinnosť potrebná čoraz viac.
Podobne, ako keď bola v stredoveku neúroda. Bývalý predseda strany Andrej Kiska urobil v kritickej situácii, čo sa dalo. Napríklad vyzýval, aby v nej neintrigovali a neprevádzali mocenský boj. Dokonca vraj napísal aj list v podobnom duchu. Strana sa však nestretla „na chate“, ako chcela predsedníčka Veronika Remišová, ani na sneme, ako chcela podpredsedníčka Mária Kolíková. Ak sa aj stretli, nič z toho nevyplynulo.
Zo strany Remišovej je strana Za ľudí ako krajina oplývajúca mliekom a medom, zo strany Kolíkovej ide o krajinu temna bez akejkoľvek budúcnosti, no všetko toto temno je vraj v strane na strane Remišovej. Tá však aj na Kiskov list vtedy reagovala tvrdením, že „nemôže mlčať, keď jej kritici používajú intrigy, podsúvajú dezinformácie a ohýbajú stranícke pravidlá“.
Jasné stanovenie cieľov je prvým predpokladom úspechu vo svete. Nuž ako konštatuje poľský aforista Stanisław Jerzy Lec: „Svet asi vznikol zo strachu pred prázdnotou!“