Politici veria, že vykonávané očisty či čistky zbavia spoločnosť tohto škrípania. Iní chcú najprv s pomocou reklamných mágov resetovať hlavy občanov a reštartovať ich k dôvere rozhodnutiam politikov, vakcíne, slovenskej nálepke na potravinách, postupu polície, a tak ďalej.
Dôveru máme za liek a s úzkosťou pozeráme, či pohyb v percentách verejnej mienky ukazuje uzdravovanie. Ako slamky sa chytáme aj diania za desatinnou čiarkou. Chceme zabudnúť, že je štatisticky nevýznamné tak, ako všetky pohyby pod päť percentových bodov.
Dôveryhodnosť inštitúcií je v tieni rebríčkov dôveryhodnosti politikov. Azda aj preto, že za ich chod a obraz v očiach verejnosti zodpovedá množstvo aktérov. Zoberme si inštitúciu, ktorá má byť najpevnejšou výstužou dôvery v spravodlivosť spoločenského systému a jeho schopnosť chrániť naše práva. Kto je tvárou právneho systému? Mária Kolíková? Maroš Žilinka? Ivan Fiačan? Daniel Lipšic? Lukáš Kyselica? Štefan Harabin? Alebo iný konkrétny sudca, ak sme mali tú smolu a boli účastní súdneho sporu?
Podľa zistení Eurobarometra sa na Slovensku v porovnaní s vlaňajším letom dôvera k právnemu systému zvýšila o tri percentové body. Reformátorom to iste lahodí a možno v tom vidia plod svojho úsilia – zvyšovať transparentnosť a očisťovať právny systém od podozrivých praktík a osôb.
Tri percentové body sú však iluzórnou indíciou. Neprekryjú fakt, že dôvera k právnemu systému je u nás druhá najnižšia v EÚ. Dôvody odkrýva prieskum, ktorý na jar skúmal vnímanie nezávislosti súdnictva. Ukázal, že aj v hodnotení nezávislosti súdov sme v rámci EÚ druhí od konca a podiel tých, ktorí nezávislosť súdov hodnotia kladne (28 %) sa navlas zhoduje s podielom dôverujúcich právnemu systému. V rámci EÚ sme najmenej presvedčení, že do rozhodovania súdov nezasahujú ekonomické či iné záujmy: verí tomu len desať percent opýtaných.
Podľa tohto prieskumu väčšina Európanov svoju pochybnosť o nezávislosti súdov a sudcov zdôvodňuje zasahovaním či nátlakom zo strany vlády a politikov alebo ekonomických či špecifických záujmov. Až 82 percent slovenských respondentov svoje negatívne hodnotenie pripísalo nátlaku zo strany politikov a vlády a 80 percent aj presvedčeniu o zasahovaní ekonomických a špecifických záujmov do rozhodovania súdov.
Slovensko, Chorvátsko, Slovinsko a Poľsko sú tiež jediné krajiny, kde viac ako polovica všetkých respondentov odpovedala, že politici a vláda zasahujú do súdnictva. Na porovnanie, v Dánsku takto odpovedalo len 6 % respondentov.
Prieskumy teda zatiaľ nedávajú dôvod myslieť si, že dôvera k právnemu systému rastie. Naznačujú však, že dôveru k nemu podmieľajú pochybnosti o schopnosti súdnictva a sudcov odolávať politickým a ekonomickým tlakom. Rozptyľovanie týchto pochybností nezvládnu mediálni mágovia, ale vytrvalá každodenná práca sudcov a všetkých, ktorí majú moc zasiahnuť do výkonu spravodlivosti.