Pokrok je, teda aspoň podľa môjho názoru, v tom, že iba uvoľnili. Pred pár desiatkami rokov napríklad aj mne uvoľnili na aute dve kolesá, no hneď si ich aj kamsi odniesli so sebou. Z toho vraj možno usudzovať, že táto moja kauza nemala vtedy nielen politický, no ani trestnoprávny rozmer.
Možno to bolo pod tlakom na uvoľnenie nejakých vtedajších opatrení, ktoré vzal niekto doslovne a ani si pritom zo samej roztopaše neuvedomil, že takéto uvoľnenie je vlastne zakázané uvoľnenie. Ale na druhej strane vtedy ešte vôbec nešlo o policajné autá, takže isté formy mravnosti zostávali pevné a dosť zachované, napriek zložitým pomerom. Lenže dnešnému pokroku už mocne ohlodané kosti súčasnej morálky nedokážu odolať ani v jej celkom latentnej forme.
Fosforeskujúci skelet mravnosti však naďalej blúdi médiami vo výraznej a nanajvýš vtieravej podobe. Tým sa celá spoločnosť ocitá na rázcestí vlastne pred otázkou, či smerom do budúcnosti dokáže morálka nahradiť pokrok alebo naopak. Preto sa zdá, že morálnejšie je niekedy priamo čeliť pokroku. No dva jediné možné smery tohto vývoja každého rýchlo presvedčia o tom, že každá z pomyselných ciest do budúcnosti predstavuje ten najlepší spôsob, ako obísť ten najnebezpečnejší útvar súčasnosti, ktorým je nepochybne zdravý rozum. Nikdy nebol príliš populárny. Nahrádzal sa odjakživa znevažujúcimi termínmi ako „sedliacky rozum“, „každodenné vedomie“ a podobne. Väčšina vecí, ktoré s rozumom nejako súvisia, má v súčasnosti totiž len veľmi biednu perspektívu.
Najťažšie zrejme bude v období pandémie dať opäť rozum vôbec do nejakej súvislosti so zdravím. Väčšina pokusov sa končí zatiaľ fatálnym neúspechom, či už v parlamente, na vládnych postoch, ale aj v prostredí kedysi nesmierne milých a rozmanitých politických vyšinutí. V tom sú súčasná morálka a pokrok v tom najhlbšom porozumení.
Viem, že pôsobím pomerne nesúvislým dojmom, no keď si prečítam názor šéfa policajnej inšpekcie Petra Scholtza o zaujímavom policajnom prípade a o jeho kolegyni Diane Santusovej: „Všetky informácie bude možné komplexne vyhodnotiť až po absolvovaní polygrafu vyšetrovateľkou Santusovou. Doteraz sa tak neudialo z dôvodu prekážok na jej strane,“ nemôžem sa ubrániť dojatiu.
Je to ten zanedbaný prístroj, na ktorý svojho času sťa sokol zaletel aj minister financií Igor Matovič až do Londýna a prístroj vraj zaraz preukázal jeho nevinu. Veď keby bol vinný, nikam by neletel. Máme prístroj, ktorý objektívne nehýbe ani morálkou, ani pokrokom! Neviem, ako je to v tých policajných kruhoch, ako je to s „kajúcnikmi“, ale teší ma, ako sa onedlho spolu pochytáme za ruky a pôjdeme vedno na velikánsky detektor lži, to synonymum bezprostredného šťastia a definitívneho rozhodnutia vo veciach všetkej pravdy.