Konkrétne so všetkým, čo súvisí s obhájiteľnosťou a udržateľnosťou prezenčnej výuky v nasledujúcom školskom roku. Pre zainteresovaných, pochopiteľne, vzhľadom na neblahú skúsenosť a negatívne dôsledky dištančného vyučovania v uplynulých dvoch školských rokoch.
Po celoplošnej zmene prezenčnej formy školského vyučovania na dištančnú prísne opatrenia v spojení s absentujúcou podporou (v podobe zabezpečenia informačnej a komunikačnej techniky, odbornej asistencie, špeciálnych vzdelávacích pomôcok, prihliadania na konkrétne digitálne zručnosti a možnosti jednotlivcov atď…) znamenali jednak nové prekážky v prístupe ku kvalitnému a inkluzívnemu vzdelávaniu, a zároveň prehĺbenie dosiaľ prehliadaných problémov.
Obmedzenie autentických sociálnych kontaktov prispelo k viacerým patologickým javom. Enormné množstvo času strávené v izolácii a v on-line priestore viedlo k nárastu trestnej činnosti, ktorá súvisí so sexuálnym obťažovaním, zneužívaním a s vykorisťovaním detí, či domácim násilím.
Deti, ktoré len začínajú kreovať svoje kritické myslenie, boli takisto vo zvýšenej miere vystavené hoaxom, dezinformáciám alebo sugestívnym správam, ktorých pravdivosť a objektivitu spracovania nemôžu vždy rozlíšiť. Hrozí tak, okrem iného, aj riziko ich radikalizácie. O skúsenosti so smútkom, s úzkosťou, so stresom, s chronickou únavou či depresiou ani nehovoriac… K nepriaznivej situácii v oblasti duševného zdravia detí a mladých ľudí mohlo v nezanedbateľnej miere prispieť aj narušenie každodenného stereotypu dochádzania do školy a sociálne odlúčenie.
Mimoriadne prerušenie prezenčnej formy školského vyučovania počas druhej vlny pandémie síce sledovalo legitímny cieľ, nereflektovalo však regionálny vývoj epidemickej situácie, a teda nebolo nevyhnutné a ani primerané. Primárnym účelom práva na vzdelanie je možnosť nadobúdať poznatky a zručnosti, získavať a prehlbovať teoretické aj praktické vedomosti, osvojovať si rozmanité návyky. Nástrojom na zabezpečenie práva na vzdelanie, prístupu k vzdelaniu je predovšetkým účasť na školskej dochádzke, formulovaná ako povinnosť.
Dôležitým ostáva, aby každý očakávaný proces prijímania rozhodnutí v oblasti vzdelávania zohľadňoval najlepší záujem dieťaťa. Konkrétne bol participatívny, transparentný, komunikovaný spôsobom, ktorý umožňuje riadnu a bezproblémovú implementáciu na celom území Slovenskej republiky vrátane odľahlých a chudobnejších regiónov, a zároveň minimalizujúci negatívne dosahy na žiakov, rodičov i učiteľov.
Aktuálne si pripomeňme, že podľa odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie, UNICEF a UNESCO by malo byť zatváranie škôl až posledným prostriedkom boja proti šíreniu ochorenia COVID-19. Navyše na základe princípu vyhodnocovania rizika zohľadňujúceho epidemickú situáciu na lokálnej úrovni.