Dospela k tomu dokonca ešte skôr, ako na vlastné oči uzrela očkovaciu lotériu. Už u nás asi dva roky nebola, preto, aspoň podľa môjho názoru, nikto nemá právo na to, aby sa jej nejako výrazne čudoval. Možno sa skôr oprávnene domnievať, že jej prekvapivý záver je fakticky výsledkom takmer zúfalého permanentného úsilia komisie, ktorá neprišla ani tak zďaleka, aj keď akoby z jasného neba spadla, a ktorej nespochybniteľným cieľom je prirodzene „pracovať na riešeniach, čo majú pomôcť obnoviť dôveru v právny štát“.
Naposledy sa táto naša (neeurópska) komisia dala počuť, že už má asi desať takýchto šikovných riešení. Po ich bezprostrednej realizácii už nebude možné mať u nás v právny štát nedôveru, prípadne takúto nedôveru ešte niekedy, čo i len virtuálne, obnoviť.
To upokojilo aj predsedu parlamentu, lebo sa vyjadril, že namiesto vysedávania v takejto komisii sa radšej pôjde pokojne a dobre navečerať do reštaurácie. A popri tom už, našťastie, akoby mimochodom prenikla na verejnosť aj správa, že oná dievčina, čo mala očkovaciu lotériu iba na webovej stránke v osobnom počítači, dostane svojich 400 000 eur, aj keď jej „internet“ onoho času meškal, ba aj napriek tomu, že ich už medzitým všetky vyplatili – tiež právom – niekomu inému.
Sú na to vraj vytvorené všetky podmienky, treba už iba schváliť na to zákon. Čo by nemal byť nejaký zásadný problém, lebo zákony sa ešte stále schvaľujú v našom parlamente a každý v podstate vie, ako to tam vyzerá. Teda, že je to za každých okolností iba prísne obdivuhodné. Bola to na Slovensku taká tá najväčšia neprávosť, zhodli sa na tom minister financií Igor Matovič a aj riaditeľ televízie (RTVS), ktorá na serveri meškala, Jaroslav Rezník.
Európska delegácia a naša komisia si tak znenazdajky prudko vykročili v ústrety, aj keď pred pár týždňami o sebe navzájom azda ešte ani nechyrovali. Dokonca pani Veldová k tomu dodala pre nás vzácne slová, ktorými zaručene rozochveje každé občianske srdce: „Zároveň som však videla aj to, že na Slovensku je veľa dobrých ľudí, ktorí veľmi tvrdo pracujú na tom, aby sa z neho stal moderný štát s čistou a schopnou vládou a verejnou správou.“ Dôveruje vraj tiež slovenskej polícii a prokuratúre.
V podstate ako my všetci. Len niektorí ešte stále, akoby napriek usilovnej práci oboch, teda komisie i delegácie, dôverujú každý inej časti – či už polície alebo prokuratúry. Zatiaľ. Prezrádza to, že týždeň pohybu na stránkach slovenských médií môže každého iba povzbudiť. Najmä ak vie, že ani v parlamente či vo vláde sa ešte nepovedalo všetko.
Nuž ako, a isto nie náhodou, povedal český aforista Gabriel Laub: „V humoristických časopisoch nájdete toľko vecí na smiech ako v tých ostatných.“