Napriek tomu, či práve preto mnohé dôležité udalosti nevyvolali primeranú pozornosť. Prípadne zanikli v pretlaku iných informácií a súvisiacich obáv.
Poslankyňa Anna Záborská (OĽaNO) bola vymenovaná za splnomocnenkyňu vlády pre ochranu slobody vierovyznania alebo presvedčenia, zároveň ostáva sedieť v parlamentnej lavici. Len na okraj: kde ostala zásada oddelenosti a nezlučiteľnosti (v tomto prípade zákonodarnej a výkonnej) mocí? Prakticky ilustrujúce a výpovednejšie sú konkrétne aktivity. Napríklad to, že v utorok sa začala v Národnej rade rozprava k návrhu skupiny poslancov (na čele s pani Záborskou) na vydanie zákona o pomoci tehotným ženám. Spomínaný návrh – prezentovaný ako legislatíva na pomoc tehotným ženám a podporujúca rodinu – sa opakovane snaží o obmedzenie prístupu k bezpečnému umelému prerušeniu tehotenstva, ktorý je prirodzeným obsahom práva na zdravie, ako aj práva na súkromný a rodinný život.
Inými slovami – tak ako pri predchádzajúcich pokusoch o prijatie podobnej legislatívnej úpravy – aj tentoraz nesystematický charakter predkladaných zmien odzrkadľuje viac osobné či náboženské presvedčenie predkladateľov a predkladateliek, než reálne potreby žien. V modernej demokratickej spoločnosti nemôže byť prístup k zdravotnej starostlivosti ani napĺňanie práv v oblasti reprodukčného zdravia otázkou ideologickej interpretácie malej, hoci neúnavnej, skupiny zákonodarcov a zákonodarkýň. Súčasné legislatívne nastavenie chráni dostatočne tak práva matky, ako aj plodu, čo potvrdzuje aj judikatúra Ústavného súdu SR.
Spomínaný návrh zákona je okrem iného aj kopaním do otvorených dverí. Ženy na Slovensku nestoja o zastupovanie svojich práv a záujmov nezorientovanými tribúnmi. Nezaslúžia si sťaženie prístupu, reštrikciu, ani sankcie, práve naopak, ocenenie! Ocenenie aj za to, že umelé prerušenie tehotenstva je dlhodobo na svojom historickom minime a nič nenasvedčuje tomu, že by hrozil akýkoľvek nárast alebo benevolencia, pokiaľ ide o rozhodovanie a osobnú akceptáciu tohto zákroku.
Skutočný záujem o zdravie a blaho žien však predpokladá okrem politickej vôle aj širokú škálu nevyhnutných krokov. Počnúc bezpečnejším, medikamentóznym výkonom interrupcií cez dostupnosť bezplatnej a účinnej antikoncepcie až po odvahu prihlásiť sa k potrebe sexuálnej výchovy a osvety.
Vynechať nemôžeme ani uveriteľnosť, vierohodnosť našej politickej reprezentácie nielen pokiaľ ide o verbálnu prezentáciu, ale predovšetkým reálne žitú každodennosť. Nech sa zbavíme dojmu, že víno sa pije a voda káže. Prípadne, že nad nami opäť plieska náboženský bič, hoci pocukrovaný prísľubmi krásnych slov o slobode presvedčenia.