Historická skúsenosť potvrdzuje, že po druhej svetovej vojne sa otrasené svetové spoločenstvo dokázalo zhodnúť na tom, že k ambícii zachovania trvalého mieru, bezpečnosti, prosperity a rozvoja nestačia len politické a hospodárske dohody. Rovnako dôležité bude budovanie vzájomného porozumenia a interkultúrneho dialógu prostredníctvom podpory vzdelávania, vedy, výskumu, kultúry a medzinárodnej spolupráce. Spomínaná misia je už trištvrte storočia napĺňaná. Nadobúda však čoraz naliehavejší význam.
S cieľom posilniť povedomie verejnosti o spoločenskej dôležitosti vedy UNESCO v roku 2001 vyhlásilo 10. november za Svetový deň vedy pre mier a rozvoj. Dôvodom bola aj nutnosť opätovného, kontinuálneho zdôrazňovania kľúčovej úlohy vedeckého pokroku pri formovaní fungujúcich demokratických procesov, potreba nových poznatkov a vedomostí, efektívnych nástrojov, inovatívneho výskumu.
V súčasnom rozkolísanom svete práve veda musí aj má hľadať a nachádzať riešenia globálnych problémov ľudstva, zásadne vplývať na hospodársky rast i sociálny pokrok. Týka sa to životného prostredia, vrátane klimatických zmien, obnoviteľných zdrojov energie a ekosystémov, zásobovania populácie čistou vodou a výživnými potravinami, ekologického poľnohospodárstva, genetického inžinierstva… Rovnako ide aj o prioritné otázky zamestnanosti, odstraňovania chudoby, komplexnú oblasť zdravia, liečenia či predchádzania vzniku a šírenia závažných chorôb, používania liekov a, samozrejme, očkovania.
V súvislosti s pandémiou COVID-19 je zásadná úloha vedy a vedeckých dôkazov ešte zrejmejšia než kedykoľvek predtým, nevynímajúc potrebu sprostredkovania vedeckých poznatkov a výsledkov širokej verejnosti. Obavy, strach, neistota, odmietanie… pramenia často z absencie alebo z nedostatku komunikácie presvedčivých informácií a z následného hľadania vlastných odpovedí. Osobný príklon či uviaznutie v špekulatívnych názoroch sú tak aj dôsledkom poddimenzovaných investícií do vedy a výskumu, ich neautentickej prezentácie a dlhodobo prehliadajúceho, ba až podceňujúceho prístupu politických predstaviteľov voči vede a vedcom, vedkyniam.
V mnohých spomínaných oblastiach je však jednoducho nutné vziať do úvahy, že prijímanie politických rozhodnutí si vyžaduje rešpektovať vedeckú podporu a faktické dôkazy poskytované vedou. V opačnom prípade môžeme s istotou rátať s kontraproduktívnymi spoločenskými, hospodárskymi a napokon aj politickými následkami.