Všetky krajiny EÚ sa snažia zmierňovať negatívny vplyv starnutia obyvateľstva tak, že prostredníctvom daňových úľav motivujú sporiteľov, aby si sporili na penziu viac, ako im určujú povinné odvody na dôchodkové sporenie. Každá krajina má odlišný systém daňových úľav. Všetky však majú spoločného menovateľa v tom, že určitú časť dobrovoľných príspevkov zamestnávateľa a zamestnanca na dôchodkové sporenie do fondov si môže sporiteľ odpočítať zo základu dane alebo v niektorých štátoch dokonca zo samotnej vypočítanej dane z príjmu.
V Česku zamestnanec v treťom pilieri v prípade sporenia vo výške 3 000 Kč mesačne dostáva od štátu ročne prémiu 3 600 Kč. Okrem toho sú od dane z príjmu oslobodené aj príspevky zamestnávateľa až do výšky 50-tisíc Kč ročne. U nás nie je daňová úľava zamestnanca z príspevkov zamestnávateľa ani cent.
Predstavený náčrt daňovo-odvodovej reformy má v prvom rade na zreteli zjednodušenie neprehľadného a komplikovaného systému určovania výšky odvodov a daňového základu. Úplné zrušenie odpočítateľných položiek z daňového základu u zamestnancov aj iných poberateľov zdaniteľných príjmov zároveň vygumováva stimuly, ktoré podporovali zamestnancov a čiastočne aj živnostníkov sporiť si na dôchodok v treťom pilieri. Daňová úľava pre sporiteľov v doplnkovom dôchodkovom sporení (DDS) je maximálne iba symbolických 34,30 eura ročne. Popritom však firmy často dobrovoľne prispievajú svojim zamestnancom napríklad dve percentá z ich hrubej mzdy či platu.
V prípade pretavenia vízie ministra financií do praxe možno počítať s tým, že dobrovoľné sporenie jednotlivcov na dôchodok sa stane neželateľným apendixom zamestnaneckých benefitov, ktoré firmy poskytujú zamestnancom. Pokiaľ si nebudú musieť zamestnávatelia v účtovníctve zahrnúť príspevky na DDS poskytované zamestnancom do výdavkov znižujúcich základ dane, budú sa ich snažiť čo najviac sekať, prípadne úplne zrušiť. Usporené peniaze radšej rozdelia na odmenách vybraným pracovníkom alebo si ich nechajú vyplatiť vo forme dividend a podielov na zisku.
Rovnako zbytočné a nevýhodné sa stane sporenie na dôchodok aj pre samotných zamestnancov. Tí beztak aj doteraz platia z príspevkov zamestnávateľa na DDS daň z príjmu 19 % a 4 % na zdravotných odvodoch. Po presadení daňovo-odvodovej reformy do praxe stratia zamestnanci akúkoľvek stimuláciu, aby si dobrovoľne sporili s podporou firiem na starobu. Zodpovednosť za financovanie nákladov na starostlivosť o seniorov tak v plnom rozsahu bude ešte viac ako doteraz spočívať na pleciach štátu.
Komunisti v minulosti obhajovali negatívne excesy svojich rozhodnutí príslovím: „Keď sa rúbe les, lietajú triesky.“ Náčrt daňovo-odvodovej revolúcie bude mať pravdepodobne takýchto triesok veľmi veľa. Treba len dúfať, že pri tom nezhorí celý les.