Nečudo, že bez manuálu, ktorý by mapoval realitu, blúdia dnešným neprehľadným svetom davy dezorientovaných občanov. Pochopiť dynamiku spoločenských procesov je však objektívne ťažšie, ako pochopiť mixér, takže siahnuť po návode nie je žiadna hanba.
Z kníh, ktoré analyzujú súčasnú spoločnosť, si dovolím upozorniť na titul Hybridní politika, ktorej autorom je sociológ Jan Keller. Jeho slovami „kniha hovorí o veľmi zvláštnej deľbe práce medzi pravicovými neoliberálmi, ktorí zdeformovali liberalizmus, a ľavicovými neomarxistami, ktorí skarikovali marxizmus“. Kritérium „návodu na použitie“ obstojí v prípade tejto publikácie vďaka vecnému popisu hybridnej povahy dnešnej doby, kritickej analýze základných pojmov, ktorými sa šermuje vo verejnom priestore, a originálnemu slovníku hybridnej novoreči.
Keller sa opiera a rozsiahlu literatúru, pričom zostáva stručný a vecný. Svetom hybridnej politiky nás sprevádza ako znalec teórie i praxe, keďže jedno volebné obdobie bol poslancom Európskeho parlamentu. Stať sa súčasťou problému je pre profesora sociológie výhra v lotérii. (Súčasne platí, že kvalifikácia profesora sociológie je opozičnému europoslancovi platná ako mŕtvemu zimník.)
Na Kellerovej Hybridnej politike je cenné, že je návodom, ako absurditu dnešného sveta pochopiť, pričom nemá ambíciu stať sa návodom, ako svet zmeniť. Keller sa nepasuje do úlohy reformátora, nepoučuje, nemoralizuje, neburcuje. Obmedzuje sa na štúdium „reformátorov“, nachádza logiku v procesoch, ktoré zdanlivo nedávajú zmysel. A medzi riadkami ponúka decentné dávky čierneho humoru, ktorý odľahčuje depresívnu podstatu skúmanej skutočnosti. Čítanie Kellera nie je zárukou nálezu pravdy, ale zvyšuje pravdepodobnosť, že čitateľ nezomrie hlúpy. (Takže to nie je kniha pre každého.)
Hybridnú politiku napísal Jan Keller pred covidom. Okolnosti, ktoré covidovú pandémiu sprevádzajú, akcelerujú Kellerom analyzované procesy, takže jeho kniha prorocky zarámovala budúcnosť. Hybridné hrozby si podali ruku s hybridnou perspektívou. Keller v prítomnom čase píše o tom, čo príde, zatiaľ čo ešte nemôže tušiť, že už k tomu došlo. To, samozrejme, robí jeho Hybridnú politiku návodom nadčasovým.
Vybrať z Kellera zaujímavý citát je ťažké, pretože z neho možno citovať prakticky všetko. Tak napríklad: „Liberálne demokracie (sú) systémy, v ktorých voliči nemajú vplyv na politiku a politici nemajú vplyv na ekonomiku. Tak sú spoločne ochránení pred nutnosťou rozhodovať o skutočne zásadných veciach.“ Alebo: „Právny štát. Výraz označujúci vládu právnikov nad zákonodarcami.“
A tiež: „Demokracia. Politický systém, v ktorom potrebuje osoba kandidujúca na verejnú funkciu získať hlasy väčšiny, aby mohla slúžiť menšine.“ A ešte: „Fake news. Môže to byť akákoľvek informácia, ktorá sa práve nehodí vládnucim vrstvám.“