V súčasnosti a v kontexte práve prežívaného času i nadchádzajúcich vianočných sviatkov nám symbolika svetla sprostredkúva možnosť návratu k ideálu, k zásadným civilizačným hodnotám i k nádeji na spoločenské i individuálne uzdravenie. Pochodeň symbolizuje aj osobnú voľbu, víťazstvo racionality, slušnosti, odvahy. Rezignáciu na povrchnosť, plytkosť, odmietanie rozdúchavania nenávisti, neuviaznutie v strachu a horkosti…
Sme hlboko zasiahnutí udalosťami uplynulého roka, nútení premýšľať, solidarizovať, neskrývať sa pred vlastnými pocitmi a obavami. Emocionálne vypäté situácie môžu viesť k neprimeraným reakciám, škodlivým uzáverom, kontraproduktívnym rozhodnutiam. Aj v horúcich časoch potrebujeme uvažovať a rozlišovať s chladnou hlavou. Nezneužívať a nedať sa zneužívať, neospravedlňovať neospravedlniteľné, nezmierovať sa s nezmieriteľným, neoslavovať malosť a hlúposť, vymedziť sa proti všetkému, čo je neprijateľné, neakceptovateľné, hodné odsúdenia, všetkému, čo sa prieči zásadným imperatívom. Kľúčovou hodnotou našej kultúry je (okrem nádeje) úcta. Sebaúcta i úcta k ostatným, „našim“ i „tým druhým“.
Pekné, zdravé a šťastné Vianoce priatelia a priateľky, nech vám na cestu svieti pochodeň a spieva a hrá trebárs česká harmonikárka a šansoniérka Radůza:
„Jednou to pomine,
dobrý, zlý, jen my ne
jednou to přebolí
ať je to cokoli
Jednou se vyhrabem
z každýho trápení
mezi zemí, nebem
nic na věky není“
A ešte vianočnejšie:
„Bůh na zem hvězdu shodil
Když po nebi chodil
Teď si můžeš něco přát
Papírový draky
Slunce, hory, mraky
Umět chtít to, co mám
Poznat, když se mýlím
Opustit v tu chvíli
Pro neznámé to, co znám.“