Rozdelená spoločnosť nie je len naša téma. Toxická zmes zášti a pohŕdania charakterizuje viaceré spoločnosti. V ostrých farbách sme to mohli vidieť v čiastočne fiktívnom a čiastočne komediálnom dokumente Smrť roku 2021. Zobrazoval síce rok v Spojených štátoch amerických, ale ak odhliadneme od tamojších politikov a tamojších masových protestov, nevideli sme sa v ňom ako v zrkadle?
Rozdelenie spoločnosti je globálny problém. Ostré materiálne rozdiely sú základ, no rovnako nebezpečné je aj morálne rozdelenie. To sa nedá zasypať výročnými výzvami na empatiu a ľudskosť. Jeho príčinám a prehlbovaniu sa v knihe Tyrania zásluhovosti – čo sa stalo so spoločným dobrom? venuje Michael J. Sandel. Príklady čerpá najmä z americkej spoločnosti a z pokusov reformovať jej vzdelávací systém a systémy sociálnej ochrany. Rozborom infúzie určitých teologických koncepcií do politického a aj bežného myslenia však objasňuje, ako hlboko siaha a aké posvätenie má aj v ďalších kresťanských spoločnostiach povyšovanie sa. Povyšovanie sa nad tými, ktorí navštevovali menej významné školy, majú slabo platenú prácu a svoje deti nedokážu od najútlejšieho veku obklopiť možnosťami rozvíjať vlohy a nadania.
Podľa Sandela sú európske spoločnosti menej posadnuté predstavou, že úspech spoločnosti či jednotlivcov je výsledkom ich zásluh a ich príčinlivosť je potvrdením Božej milosti. Dôsledky tejto predstavy sú však zrejmé aj u nás a znemožňujú, aby sme o prežívaných spoločenských problémoch rozmýšľali ako o niečom, čo sa „dotýka nás všetkých“. Dekády zdôrazňovania individuálnej zodpovednosti a zakrývania si očí pred tým, že nastavenie vzdelávacieho systému nezabezpečuje rovnaké príležitosti pre všetkých, aj u nás posilnili nesolidárne pohľady na tých, ktorí neštudovali tak dlho a na skvelých školách, na tých, ktorí majú len slabo platenú alebo žiadnu prácu, ich bývanie nemá civilizované parametre, a predsa si dovolia mať viac detí ako my.
Ľudia s nižším ako univerzitným vzdelaním nie sú hluchí k sústavnému zdôrazňovaniu úspechu ako výsledku osobnej zodpovednosti. Spájanie existenčných ťažkostí s nedostatkom usilovnosti či nižšieho vzdelania s pranierovanými názormi a vierami prežívajú ako poníženie. Poníženie prebúdzajúce zášť.
Poníženie je častou témou Sandelovej knihy. Najmä sa však venuje jeho zdroju, ktorý je podľa neho hlavnou príčinou štiepenia spoločnosti. Je to nadutosť, prehnané sebavedomie tých, čo uspeli. A ich viera, že sa o svoj úspech zaslúžili len vlastným pričinením. Lebo predstava, že zaň vďačia aj lotérii života, tomu, že vyrástli v podmienkach, ktoré im otvorili viac možností ako iným, tiež ponižuje.
Sandelov recept na zmierňovanie štiepenia spoločnosti prekvapujúco jasnozrivo pomenoval aj náš premiér. Je ním pestovanie kultúry úcty. Azda mal tak ako Sandel na mysli úctu ku všetkým ľudským bytostiam a nie iba k vybraným skupinám voličov, expertov a politikov.