Takéto úvery sú bez zabezpečenia, a preto sú výrazne drahšie ako napríklad úvery na bývanie. Financovanie bývania sa v uplynulej dekáde stalo atraktívne aj z pohľadu špekulácií s nehnuteľnosťami, keď čoraz väčšia časť dlžníkov spláca hypotéky z príjmov z prenájmu.
Centrálne banky v snahe uľahčiť splácanie enormných štátnych dlhov podporujú ekonomiky tým, že nakupujú na medzinárodných trhoch akcie a štátne dlhopisy. Tých je vydávaných čoraz viac vďaka rozdávaniu peňazí v rámci kompenzácie škôd spôsobených pandémiou. Väčšina príjemcov štátnej pomoci tak získala peniaze, ktoré štáty nevybrali v chudorľavých ekonomikách na daniach, poplatkoch a odvodoch, ale od centrálnych bánk. Tie sú ochotné kupovať dlhopisy a dokonca cez záporné úroky dotovať štáty ako dlžníkov.
Podľa uznávaného českého ekonóma Dominika Stroukala stojí za súčasnou zvýšenou infláciou vo svete nielen naštrbenie globálnych dodávateľsko-odberateľských vzťahov v dôsledku pandémie, ale aj poskytovanie veľkého objemu hypoték. Tými sa dostáva do obehu veľa peňazí s dlhou splatnosťou.
Tieto argumenty dávajú logiku v tom, že peniaze sa tvoria najmä poskytovaním úverov a zanikajú ich splácaním. Expanzia poskytovania úverov na bývanie tak rozdúchava nebezpečenstvo neželateľného zvyšovania inflácie. Peniaze končia na účtoch developerov, špekulantov, stavebných firiem a dedičov nehnuteľného majetku. Tí následne hľadajú príležitosti na investovanie kapitálu tak, aby sa neznehodnocoval infláciou. K tej prispievajú aj skorumpované vlády, ktoré namiesto vyberania daní do štátnych rozpočtov vydávajú čoraz viac dlhopisov ukladaných v centrálnych bankách.
Podľa Stroukala polovica novovytvorených peňazí vzniká poskytovaním hypoték. Tie sú v eurozóne také lacné ako nikdy v histórii. Ak človek kúpi nehnuteľnosť od developerskej spoločnosti, táto buď nakúpi ďalšie reality, alebo investuje peniaze do akcií. Tieto aktíva preto dražejú rýchlejšie ako iné tovary.
Mnoho ľudí na vlastnej koži pociťuje, že ich príjmy zaostávajú za rastom životných nákladov a všetky ceny okolo nich rastú rýchlejšie, ako boli zvyknutí. Najmä ak ide o radových pracovníkov v školstve, zdravotníctve či štátnej správe. Politici sa extrémne bránia zvyšovaniu ich platov, lebo prednosť dostáva pokrytie zvýšených nákladov na energie a výdavky na obranu.
Niektoré zdroje uvádzajú, že štáty sú dnes zadlžené viac ako po skončení II. svetovej vojny. Vtedy bolo potrebné prioritne obnoviť infraštruktúru. Krajiny sa dlhov zbavili rýchlo peňažnými reformami, vynúteným zmrazovaním bankových vkladov a ich znehodnotením infláciou. Keďže všetky peniaze majú protihodnotu v úveroch, ide o spojené nádoby. Liečba zdevastovaných štátnych financií infláciou však funguje v praxi ako pravidlo, keď sa so špinavou vodu z vaničky vyleje aj dieťa.