Ruské vagóny so zlatom

Rusko zažíva najväčšiu finančnú krízu vo svojej tridsaťročnej neúspešnej histórii prechodu na trhovú ekonomiku. Krajina bola až doteraz veľmi málo zadlžená vďaka príjmom z predaja ropy a plynu.

07.03.2022 16:00
debata (45)

Časť štátnych dlhov ešte z éry Sovietskeho zväzu vymazala šikovnými finančnými trikmi, ktorých obetnom baránkom bolo aj Slovensko. Spomeňme si na predaj ruských pohľadávok za smiešnu cenu cez rôzne schránkové firmy s londýnskym fiktívnym pozadím.

Pod ťarchou medzinárodného embarga rubeľ zažíva extrémne otrasy, ktoré sú ešte väčšie ako v roku 2014, keď kurz vyletel na viac ako 90 rubľov na euro. Jedným z krokov na posilnenie meny boli menové intervencie ruskej centrálnej banky formou predaja dolárov a eur za ruble. Devízové rezervy Ruska sú síce veľmi vysoké, ale ich likvidita je vzhľadom na avizované balíčky reštriktívnych opatrení EÚ, USA, Veľkej Británie, Kanady, Japonska aj Austrálie veľmi otázna. Ak centrálnej banke zviažu dohody svetových lídrov ruky a zamedzia korigovať menové excesy predajom cudzích mien, stane sa rubeľ bezbrannou hračkou v rukách medzinárodných finančných špekulantov.

Od roku 2014 ruská propaganda ohlupovala verejnosť prostredníctvom článkov a videí o rubli krytom zlatom, aby mena získavala na atraktivite. Dnes by ruská mena potrebovala doping v podobe rozsiahleho vymieňania za svetové meny. Veľká časť devízových rezerv Ruska je však uložená v štátnych dlhopisoch štátov s pevnou menou, ktoré môžu byť na medzinárodnej úrovni zmrazené a neskôr použité na zaplatenie vojnových škôd spôsobených Ukrajine. To znamená, že ani 643 miliárd dolárov devízových rezerv nemusí pomôcť Rusku na záchranu meny a na návrat ekonomiky do rovnováhy. Zmrazenie nakladania s devízami doláme väzy ruskej mene aj celej ekonomike.

Ľudia masívne vyberajú ruble z bánk a automatov a strmhlavo ich vymieňajú za doláre a eurá. V Rusku doteraz boli aj bankomaty s dolárovou hotovosťou. Tie boli bez peňazí už na druhý deň po vojenskej invázii. Tamojšie banky extrémne rozšírili rozdiel medzi nákupným a predajným kurzom cudzích mien pri výmene peňazí. Bežní sporitelia prerobia aj vtedy, keby sa menové rošády skončili. Sporitelia to zažili naposledy po roku 2014, keď sa rubeľ po prudkom oslabení zo 40 na viac ako 90 rubľov za euro posilnil na úroveň 72 rubľov za euro.

Pokiaľ na Ukrajine strieľajú delá, v Rusku vystreľujú ceny v obchodoch. Devízové opatrenia ruskej centrálnej banky doslova osekávajú konvertibilitu meny pre jednotlivcov a firmy. Tie musia vymieňať podstatnú časť devíz získaných z tržieb za kurz, ktorý im určite nevyhovuje. Najmä preto, že by za cudzie meny vedeli získať inde v rubľoch oveľa viac ako pri vynútenej výmene devízových tržieb. Prudko oslabený kurz meny povedie veľmi rýchlo k výraznému rastu cien tovarov z dovozu, čo vedie už teraz k nákupným horúčkam.

Rusko má síce devízové rezervy vo výške 643 miliárd dolárov, ale v zlate či hotovosti je to iba 140 miliárd dolárov. Predaj zlata vo veľkom rozsahu by zrazil cenu žltého kovu na medzinárodných trhoch, a navyše by zlato muselo byť dovezené vlakom alebo letecky do Číny. Tá sa na sankčných opatreniach proti Rusku podieľať nebude.

© Autorské práva vyhradené

45 debata chyba
Viac na túto tému: #ekonomika #Rusko #rubeľ #vojna na Ukrajine #devízové rezervy