Prijatie. Angličtina má viac výrazov s týmto významom. Poslovenčenú podobu najznámejšieho používame často: akceptovanie. Prijať niekoho v tomto zmysle znamená, že jeho prítomnosť berieme na vedomie a nekladieme jej prekážky. Postupujeme podľa jednoduchej liberálnej viery ži a nechaj žiť. Okrem odstraňovania zjavných prekážok toho, aby prežil, z nej nevyplývajú žiadne zodpovednosti.
Menej známe je slovo embracement. Znamená prijatie aj objatie. Má inú vrúcnosť a vyplývajú z neho záväzky. V týchto týždňoch sú naše záväzky k utekajúcim pred vojnou zjavné. Vyjadril ich aj parlament a zákonom č. 55 dal vláde právo rozhodnúť o poskytovaní príspevku na ich ubytovanie. Dôležitosť tohto príspevku je nepochybná. Bezpečné a súkromie zaisťujúce prístrešie je základné pre schopnosť človeka rozhodovať o svojom živote a prevziať zaň zodpovednosť. Pred desaťročiami to zdôvodnil nositeľ Nobelovej ceny Amartya Sen, dávno to vedia tí, čo sa venujú ľuďom v neľudskej životnej situácii.
Akademické články a správy mimovládnych organizácií kričia tak hlasno, ak je im to dovolené, že dostupné bývanie by malo byť vo verejných programoch na prvom mieste. Kričia, pretože na Slovensku je právo na bývanie, ustanovené v medzinárodných dohovoroch, desaťročia nevykonateľné. Vo fyzickej dostupnosti bytov sme na európskom chvoste, podiel obecných nájomných bytov je mizerný a pokiaľ ide o príspevok na bývanie, ktorý znižuje domácnostiam záťaž nákladmi na bývanie, tam vlády občanom permanentne ukazujú chrbát alebo falošne sľubujú.
Ale sú situácie, keď by sme chceli byť útočiskom a všetkým dochádza, že telocvične a hromadné ubytovne chránia holé životy, no nie ich ľudský rozmer. Uznávame, že príspevok na bývanie má pre ľudí na úteku základnú dôležitosť. No zároveň počúvame, že sa naši noví obyvatelia zamestnajú v sociálnych službách a v ďalších povolaniach, ktoré nie sú riadne zaplatené. Riadne na to, aby ich vykonávatelia mohli získať bývanie podľa „našich“ pravidiel. A tie zvládajú len ľudia, ktorí majú nadpriemerné príjmy alebo pomoc od rodiny. Neexistencia príspevku na bývanie by znamenala stop a vylúčenie z integrácie aj pre ľudí, ktorí k nám prišli len s pár taškami a deťmi. A dôvod na opustenie našej krajiny.
Ktovie, či si vláda uvedomí, že ochota pracovať za tunajšie mzdy musí byť kompenzovaná príspevkami, ktoré znižujú náklady na bývanie. Pre udržanie pracovných síl je nutné rozšíriť platnosť nariadenia na dobu neurčitú. Navyše, ak sa nárok na príspevok nerozšíri na všetkých, ktorí sa boria s asymetriou príjmov a nákladov na bývanie, množstvu občanov vznikne bezprávie. Nehovoriac o tom, že už dnes sa necítia prijatí vo svojej vlasti a reči o tom, že Slovensko je pre nás všetkých domovom, sú pre nich prázdnou frázou.