Ideálna je, samozrejme, nezávislosť. V tomto prípade od plynu, ale všeobecne od všetkého, čo nemáme pod vlastnou kontrolou a čo nie sme schopní operatívne nahradiť vlastnými silami či z vlastných zdrojov. Závislosť od surovín a tovarov nie je dôsledkom neopatrnosti či naivity. Je dôsledkom viery v užitočnosť deľby práce, v užitočnosť spolupráce, je dôsledkom viery v otvorené ekonomiky a trhy.
Toto sa oplatí pripomenúť v situácii, keď sa opäť raz rieši večný konflikt princípov a reality. Odjakživa existujú dva koncepty politiky. Obidva sú legitímne, ale nie kompatibilné. Ten prvý politiku definuje ako praktickú službu občanom, s čím súvisí i zahraničný obchod a ekonomická diplomacia. Druhý koncept je ideologický: podstatou politiky sa rozumie vernosť princípom, hodnotám a ideálom. Povedané natvrdo, politici si musia vybrať, či im ide o kšeft, alebo o demokraciu.
Príkladom principiálnej politiky je nedať Rusku zarobiť na predaji plynu a tým ho vytrestať za Ukrajinu. Takáto principiálna politika predpokladá široký spoločenský konsenzus, pretože ak za ruský plyn neexistuje reálna alternatíva, cenou za principiálnu politiku budú ekonomické škody a pokles životnej úrovne. Principiálna politika si žiada občana, ktorý povie: "To mi neprekáža, rád budem mrznúť a hladovať.“ Je tiež, samozrejme, možné občanovi, ktorý nie je ochotný mrznúť a hladovať, principiálnu politiku vnútiť, ale v takom prípade už ide o principiálnu politiku represívneho režimu, teda o diktatúru.
V praxi politici preferujú hybridnú politiku, ktorá sa navonok tvári principiálne, ale v skutočnosti pragmaticky rešpektuje ekonomickú realitu. V prípade ruského plynu sledujeme, ako ho Európa principiálne nechce, ale súčasne ho chce platiť v eurách a dolároch, rozhodne nie v rubľoch. Na platbe v rubľoch Rusko trvá v reakcii na ekonomické sankcie s tým, že kto nezaplatí, nedostane tovar. Ako vidno, s ruským plynom sa už obchoduje v režime ekonomickej vojny. A vo vojnovom režime kritizovať nedodržanie zmluvy je ako vyhrážať sa nepriateľovi: „Stoj, lebo netrafím!“
Plynom sa vydiera, a to z oboch strán: „Ak nezaplatíte, nepošleme vám plyn,“ respektíve: „Ak chcete platiť v rubľoch, nedáme vám zarobiť.“ V takej situácii je dobré mať na pamäti, že človek existoval pred plynom a nepochybne bude i po ňom. Zmenia sa pravda priority. Čo sme mali za samozrejmé, stane sa životne dôležitým alebo pre život zbytočným.
Kauza plynu je iba epizódou začínajúcej studenej vojny. V nej sa Rusko naučí žiť bez Európy. A principiálna Európa recipročne bez Ruska, a k tomu asi aj bez Číny. Poďme sa tešiť na to, čo nám hrozí! Civilizácie na svojom vrchole strácajú dynamiku, degenerujú a je možné, že nutnou podmienkou reštartu je vrátiť sa do celkom jednoduchého, pôvodného módu, teda na stromy.