Vzhľadom na prudké ochladenie vzťahov medzi Ruskom a USA sa ale jadrová konfrontácia stala z nepravdepodobnej možnosti aktuálnou hrozbou.
Vojnu na Ukrajine možno čiastočne vysvetliť vierou Západu, že Moskva za žiadnych okolností nepoužije jadrové zbrane, a čiastočne presvedčením Moskvy, že Západ jadrové zbrane proti Rusku určite použije. Bez viery, že Rusi nepoužijú jadrové zbrane, by Američania nerozširovali NATO na východ. A keby Rusi neboli presvedčení, že na nich Američania skôr či neskôr chystajú jadrový útok, neodhodlali by sa k „obrane útokom“, čo je ich verzia vojny na Ukrajine.
Hoci majú vojaci svoje tajomstvá, existujú štúdie o tom, ako môže vyzerať americký útok na Rusko zo šiestich európskych leteckých základní NATO, kde majú Američania odhadom 150 jadrových hlavíc. A existuje i nezávislá ruská štúdia, ktorá uvádza, že západná Ukrajina je z viacerých geopolitických a strategických príčin najpravdepodobnejším cieľom ruských taktických jadrových zbraní. Nezaškodí ani oprášiť starší americký scenár, ako prebehne rusko-americký jadrový konflikt, teda kam a v akom poradí budú dopadať bomby a kde v prvých hodinách konfliktu zomrie prvých 90 miliónov ľudí.
Svet už v minulosti na prahu jadrovej apokalypsy stál. Z hrozby ale, ako vidieť, nie je žiadne ponaučenie. Odvrátená hrozba nemotivuje k odzbrojovaniu. Býva príčinou ilúzie o bezpečnom svete, v ktorom víťazí rozum alebo múdrejší ustúpi. Jadrové veľmoci si radšej zakazovali vývoj drahých obranných systémov, než by sa vzdali toho, čím možno zaútočiť. Akosi sa nebralo do úvahy, že s výrobou zbraní súvisí i pokušenie ich použiť.
Aby odstrašovanie jadrovou zbraňou fungovalo, nestačí už pripomínať Hirošimu. Ukazuje sa, že Američania Rusov a Rusi Američanov môžu jadrovou muníciou odstrašiť iba tak, že ju použijú. Na oboch stranách sa už s touto možnosťou reálne kalkuluje, články o jadrovom útoku už nie sú tabu. Konflikt vedený konvenčnými zbraňami totiž nikam nevedie. Rusi sú vyzbrojení po zuby a Ukrajincov po zuby zbroja Spojené štáty. Dynamika akcelerujúceho konfliktu, v ktorom nefunguje zastrašovanie a s ním spojený pud sebazáchovy, je neúprosná. Ľvov je dnes asi najmenej bezpečná destinácia, ešte pred New Yorkom či Moskvou.
Hrozbu apokalypsy dnes umocňuje neistota, či sú si politici vedomí účinku zbraní, ktorými disponujú. Od toho závisí možnosť dohody, kedy prestať, ak sa nedohodnú, že nezačnú. Zdá sa že sú preč časy, keď platilo homo homini lupus, teda človek človeku vlkom. Medzi vlkmi totiž v súboji dominantného vodcu s jeho sokmi platí, že slabší ustupujú, vďaka čomu vlci ako druh nevyhynú. S človekom to bude tak, že zrejme neprežije, pretože sa politici nedajú zastrašiť.