Oskar Krejčí tvrdí, že zabrániť vojne si žiada širší princíp: „Ak chceš mier, pripravuj mier.“ Tí, čo pripravujú vojnu, nakoniec zvyknú aj strieľať a bombardovať. A keďže vojna je dobrý biznis, súčasne platí, že sa zbrojí, aby sa bojovalo, a bojuje, aby sa mohlo zbrojiť.
Pokiaľ ide o múzy, nie je isté, že mlčia. Možno ich len vo vojnovej vrave nepočuť. Múzy všeobecne nemajú pozitívny vzťah k militarizmu, prirodzene inklinujú k pacifizmu. Koncom februára, keď sa začal konflikt Ruska a Západu na Ukrajine, uviedol Jan Schneider vo svojom pravidelnom nedeľnom Jazzovom okienku na Argumente tri jazzové skladby inšpirované mierom. Začal modlitbou za mier Netanela Goldberga či Mingusom, ktorý prosí Boha, aby „ich nenechal zhodiť naňho atómovú bombu“.
Ako sa vojna vlečie, Schneider ponúka ďalšie a ďalšie jazzové mierové veci. Ukázalo sa, že táto téma leží jazzmanom na srdci natoľko, že mierových piesní nikdy nebude nedostatok. A Jan Schneider, sám bubeník, k tomu poznamenal: „Vlastne nepoznám nikoho, kto by bol skutočne dobrý jazzový hudobník a súčasne vojnový štváč.“
Múzy, samozrejme, nenakazili pacifizmom iba jazzmanov. Z hĺbky pamäti sa mi nedávno vynorila spomienka na koncert v bratislavskom PKO, kde 15. septembra 1969 hrala britská rocková kapela Blossom Toes. Počuli sme piesne z ich druhej platne, ktorá sa začína skladbou Peace Loving Man. Bolo to v časoch vojny USA vo Vietname, ale tiež iba rok na to, čo sme cudzie tanky mohli na u nás v uliciach vidieť na vlastné oči. Ako tínedžer som cítil, že to je protivojnový koncert, hoci sme po ňom s kamarátmi predovšetkým riešili rébus, prečo mala kapela v zostave dvoch sólových gitaristov.
Múzy nemajú moc zabrániť vojnám, ani ich ukončiť. Na mierovú misiu nestačí využiť empatiu muzikantov, maliarov, básnikov. Bolo by treba dostať sa do hláv politikov. Politici ale majú hlavy agresívne plné seba, a v takejto hlave sa múza nemá čoho chytiť. Podobne bezmocné sú múzy v prípade mediálnych celebrít a šoubiznisu. Je to bulvár, ktorý sa angažuje za vojny, pretože v nich cíti akciu, dramatickú zápletku, adrenalínovú zábavu. Hendikepom múzy v bulvárnom prostredí je vkus. Slušná múza sa nikdy nezníži na úroveň agresívnych primitívov, hulvátov, alebo ľudí plytkých, povrchných, ktorí tlieskajú eskalácii zla. To je svet, v ktorom múzy naozaj mlčia.
Múzy sú bytosti éterické a veľa toho o nich nevieme. Evidentne sa ale nehlásia k žiadnemu konkrétnemu náboženstvu, presvedčeniu, a ich pacifizmus ani nemá národnosť. Rovnaká víla si rozumie súčasne s kresťanom, moslimom, hinduistom či židom, neskúma u mierumilovného človeka, či je Rus, Čínan, Američan, ľavičiar či konzervatívec, rocker alebo jazzman. Vo vojne, nachystanej politikmi, nech múzy stoja pri nás!