Bauman bol tvrdým kritikom tekutých čias. Nebol však ani priaznivcom sveta uzavretých skupín a preorganizovanej spoločnosti, Život tu bol síce predvídateľný, ale trestaný za každé odchýlenie od pravidiel. Bauman upozorňoval na dôsledky racionálneho organizovania a jednostranného dôrazu na technickú etiku a efektívnosť parciálnych úkonov. Tvrdil, že morálne uspokojenie z dobrého výkonu čiastkovej roly zahmlieva morálnu zodpovednosť za dôsledky, ku ktorým prispievame. A tie môžu byť kruto neľudské.
Namiesto tlieskania slobode globalizácie Bauman poukazoval na mrzké triky vládnutia v týchto časoch. Na to, že štátom ubúdajú schopnosti zaistiť svojim obyvateľom stabilitu podmienok života, a preto na jednotlivcov presúvajú zodpovednosť za budúcnosť. A s ňou aj strach a obavy o život v neistých podmienkach. Presunutá zodpovednosť však podľa neho vedie k tomu, že sa individuálne ciele zúžia na starosť, ako sa vyhýbať rizikám. Namiesto sebarozvoja a reflexie bude cieľom jednotlivcov aj spoločenstiev „vyhýbať sa zlým veciam“. Budeme podliehať rôznym zjednodušujúcim receptom, ktoré ponúkajú podnikavci so strachom, hľadať najrôznejšie úniky zo sveta, nad ktorým nemáme kontrolu. Strach nás nespojí, lebo aj v neistote a obavách sú veľké nerovnosti. Stratégie ohradzovania sa pred inými ľudskými bytosťami budú najžiaducejšie. Necielia však na skutočné príčiny úzkostí.
Dobre zabezpečení experti budú diagnostikovať u obyvateľstva nedostatok kritického myslenia, ktoré je podľa nich príčinou nedôvery a podliehania podivným výkladom doby. A na rozdiel od Baumana tí, čo sú na čele boja proti konšpiráciám, nevyslovia slová globálny kapitalizmus a nespravodlivosť rozdeľovania ani len pošepky.
Bauman nás žiada, aby sme nezatvárali oči pred týmito súvislosťami. Aby sme sa snažili porozumieť súvislostiam a riešeniam situácie, akej napríklad teraz čelia pracujúci v žiarskej hlinikárni. Oni a spolu s nimi tisíce tých, ktorých práca je na výrobu hliníka v Žiari nad Hronom napojená. Je to už celkom iný podnik ako ten, o ktorom kedysi písal v Oneskorených reportážach Ladislav Mňačko. Už nedevastuje zdravie všetkého živého v okolí, je potrebným článkom našej ekonomiky, no pre rastúce ceny energie je stratový. Vykrývať tú stratu z rozpočtu štátu nie je možné. Tvrdia jedny hlasy. Iné naznačujú, že ak hlinikáreň padne, ako domino to zasiahne ďalšie výroby na Slovensku a s nimi aj mnohé rodiny.
Mnohí by sme tomu radi porozumeli. Všetkých nás však valcujú vlastné starosti a aj časová tieseň. Dobrá by bola dôkladná diskusia s účasťou všetkých strán. Také sa však o vážnych otázkach u nás už dávno nepestujú. Ponúkajú sa len politicky a záujmovo filtrované zdroje. Filter má aj ten, podľa ktorého hlinikáreň zahrdúsi vlastne spor medzi Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom.