Extrém a politika. Koniec ľavice a pravice

Zorientovať sa v politike je ľahké i ťažké zároveň. Ľahká verzia spočíva v históriou mnohokrát overenom poznaní, že politika je panské huncútstvo. Táto veta v sebe koncentruje nadhľad, skepsu i bezmocnosť a implikuje ponechanie problému koňovi, lebo má väčšiu hlavu.

21.07.2022 16:00
debata (12)

Potom tu je verzia, že v politike ide o fungovanie spoločnosti. Názorov, ako usporiadať spoločnosť, je veľa a ich súperenie je politikou. V demokracii býva do rozhodovania formálne zapojený občan. Od jeho hlasovania závisí, ktoré strany sa dostanú k moci a ktoré im budú oponovať. Zorientovať sa v politike v praxi znamená, zistiť o sebe, kto som, kam politicky patrím, koho mám voliť.

Politické strany sa pre názornosť zvykli radiť na pravo-ľavej priamke, kde uprostred spolu susedí pravý a ľavý stred a celkom napravo sú pravicoví extrémisti a na ľavom okraji extrémisti ľavicoví. Pred časom komusi napadlo, že ak strany miesto na priamke zobrazíme na kružnici, zistíme, že spolu susedia pravicoví a ľavicoví extrémisti. A tí majú spoločné to hlavné: Extrémizmus.

Keďže väčšina voličov inklinuje k politickému stredu, strany ľavé i pravé sa stali stredovými. Politické kyvadlo medzi pravicou a ľavicou, ktoré v minulosti znamenalo, že sa striedajú obdobia pravicovej šetrnosti (chamtivosti) a ľavicovej veľkorysosti (plytvania), sa zastavilo a o moc sa v politickom strede delí liberálna ľavica s liberálnou pravicou. Strany programovo vyhranené, čiže neliberálna ľavica a neliberálni konzervatívci sa ocitli na pravej a ľavej periférii, kde vystriedali pravých a ľavých extrémistov, ktorými sa síce stále straší ako politickou hrozbou, ale vo skutočnosti ich už dlho nikto nevidel.

Liberáli, ktorí v politickom strede vytunelovali ľavicu s pravicou, sa postupom času stali extrémistami. A pretože väčšina voličov odmieta extrémy, akým je „neoliberálna posadnutosť trhom, progresivistická posadnutosť neustále sa meniacimi ľudskými právami či nadšenie pre veľké technokratické projekty genderového, klimatického, energetického sociálneho inžinierstva“ (ako o tom rozmýšľajú Chmelár a Drulák), prestíž extrémneho liberálneho stredu vo väčšinovej populácii rýchlo klesá.

Dôležitou vlastnosťou politiky je neposednosť. Politiku nemožno sputnať, stabilizovať, zamedikovať, je to prchavá substancia, ktorá si hľadá cestu k človeku, ktorý jej vyjde naproti. Ak sa dnes pozrieme na kružnicu, zobrazujúcu politické spektrum, s prekvapením zistíme, že k sebe majú blízko neliberálna ľavica a neliberálna pravica, ktoré sú protiváhou extrémneho stredu. Trend je zrejmý: politické kyvadlo sa v budúcnosti nebude pohybovať medzi pravicou a ľavicou, ale medzi liberálnymi extrémistami a pravo-ľavými realistami.

Prirodzeným politickým spojencom tradičnej ľavice, ktorá obhajuje dôstojnosť práce proti vykorisťovaniu kapitálom, sú konzervatívci, ktorí vidia, ako globalizovaný kapitalizmus rozkladá rodiny i národy. Tam, kde na kružnici susedia marginálne neliberálne menšiny, leží budúci politický stred. Jednoducho preto, lebo extrém je slepá ulička.

© Autorské práva vyhradené

12 debata chyba
Viac na túto tému: #pravica #ľavica #konzervatívci #liberáli #centristi