Pacifizmus a vojna

Pred osemdesiatimi rokmi uverejnil britský spisovateľ George Orwell krátku stať Pacifizmus a vojna. Bolo leto 1942, v Európe vrcholil útok nacistických armád a ich spojencov (vrátane slovenského klérofašistického režimu), v Ázii a Pacifiku obsadili veľké územia japonské vojská. Kulminovala dovtedy najstrašnejšia vojna, akú ľudstvo poznalo. Obava z víťazstva fašizmu či hanebného mieru plného ústupkov bola veľmi reálna.

03.08.2022 15:00
debata (12)

Pre hlasy, ktoré v Británii žiadali uzavretie mieru, mal tvrdú odpoveď: „Pacifizmus je objektívne profašistický.“ Pacifizmus mohol stáť na rôznych argumentoch. Mohol byť len nástrojom fašistickej propagandy, ktorá mala oslabiť protihitlerovský odpor. Mohol byť „pragmatickým“ riešením, ako zabrániť ďalšiemu ničeniu a krviprelievaniu – oheň predsa neuhasíte benzínom. Mohol koreniť v principiálnom odmietaní akéhokoľvek násilia. Tieto postoje si neboli morálne rovné. No z praktického hľadiska, zdôrazňuje Orwell, v danej situácii znamenali napomáhanie fašizmu.

No ešte čosi viac. Aj ten najlepšie a úprimne mienený pacifizmus bol intelektuálne pokrytecký. „Idea, že môžete ostať mimo vojny, byť jej nadradený, zatiaľ čo žijete z chleba, ktorý vám prinášajú britskí námorníci, riskujúc vlastný život, je buržoáznou ilúziou zrodenou z peňazí a pocitu bezpečnosti.“ Odmietnutie kapitulovať pred zlom neznamená prijatie čiernobieleho videnia sveta. Orwell vyzýval na ozbrojený boj proti fašizmu – sám sa na ňom zúčastnil. To z neho nerobilo nadšeného podporovateľa britského imperializmu.

Aktuálnosť Orwellovej polemiky je zrejmá. Nezaoberajme sa tými, ktorí za volanie po mieri vedome skrývajú podporu putinovskej agresii. Čo však s úprimným presvedčením, že „pokojné riešenie“ treba vždy uprednostniť pred násilím?

Autoritársky režim Vladimira Putina je pre nás hrozbou. Cieľom útoku na Ukrajinu nebola žiadna „ochrana ruskojazyčného obyvateľstva“ ani „preventívna obrana pred Západom“. Za propagandistickými táraninami (nedokonalý pokus o preklad termínu ,bullshit' používaného filozofom Harrym Frankfurtom) je brutálna mocenská kalkulácia. Putinovi nevyšla: z plánu na rýchle víťazstvo sa stala realita dlhej krvavej vojny. To však neznamená, že sa jej vzdáva. Ak na Ukrajine zvíťazí – hoc aj za cenu ťažkých strát – prímerie bude len také dlhé, aby mohol načerpať sily na ďalší útok.

Zatiaľ sa dá žiť v ilúzii, že vojna sa nás netýka. Že máme ostať nestranní. Že pomocou Ukrajine len posilňujeme násilie, zvyšujeme počty obetí. Nečinnosť vieme ospravedlňovať rečami o pravde, ktorá nie je čiernobiela. Tento luxus si môžeme dovoliť, lebo umierajú iní. Zatiaľ.

Pacifizmus môže byť snahou organizovať spoločnosť tak, aby bolo minimalizované násilie (v jeho rôznych podobách). Nie je však bezpodmienečnou kapituláciou pred militarizmom a násilím. V takom prípade sa stáva ich užitočným pomocníkom. Z naivnosti alebo pokrytectva – pokiaľ je obeťou militarizmu a násilia niekto iný.

© Autorské práva vyhradené

12 debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #druhá svetová vojna #George Orwell #vojna na Ukrajine #mier v Európe #boj proti fašizmu
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy