Jubileum ukradnutého zlata

Každá krajina sa snaží vytvoriť devízové rezervy aj vo forme menového zlata. To stále zohráva dôležitú úlohu v čase vojnových konfliktov ako uchovávateľ hodnoty alebo aspoň garancia pre poskytnutie úverov v situácii, keď veritelia nedôverujú už ani štátnym zárukám.

22.08.2022 16:00
debata (3)

Vo februári 2022 Slovensko mohlo osláviť 40. výročie medzinárodného boja za vrátenie československého zlata uloženého ešte pred 2. svetovou vojnou v USA a vo Veľkej Británii. Excelentný pohľad na pohnutý osud nášho zlatého pokladu podáva kniha Slavomíra Micháleka Československé menové zlato 1938–1982.

Československo (ČSR) prišlo o značnú časť zlata ešte pred začatím vojny tým, že vyplatilo Nemeckej ríši náhradu za československé koruny, ktoré si vymenilo nemecké obyvateľstvo po odtrhnutí Sudet a pričlenení pohraničia k Nemecku. Oveľa väčšiu stratu však znamenalo protiprávne vydanie 23,1 tony zlata patriaceho Československu zo švajčiarskeho depozitu „do úschovy“ Nemeckej ríšskej banke, ktoré spravovala pre našu krajinu Veľká Británia.

Tomuto bezprecedentnému kroku našich dovtedajších spojencov bolo možné zabrániť. Najmä preto, lebo britskej strane bolo zrejmé, že písomná inštrukcia na uvoľnenie nášho zlata bola od zástupcov Národnej banky Československej nacistami vynútená. O túto časť zlata ČSR definitívne prišla, lebo Nemecko za zlato počas vojny kupovalo strategické suroviny, napríklad cez Turecko, potrebné na vedenie vojny.

Po vojne bol nárok ČSR na vrátenie zlata organizovaný tzv. Tripartitnou komisiou (TK) zloženou zo zástupcov západných víťazných mocností – Francúzska, Veľkej Británie a USA. Táto rozdeľovala zlato nájdené krátko po vojne spojeneckými vojskami v bani Merkers pri Aachene. Menšiu časť zlata (6,10 tony) sme dostali už roku 1946, ale na zvyšok nároku Československa (18,40 tony zlata) sme si museli počkať ešte neuveriteľných 36 rokov, až do jari 1982. Iniciátorom zmrazenia zlatého pokladu ČSR boli najskôr USA, ktoré sa oprávnene cítili dotknuté zoštátnením majetku amerických firiem a jednotlivcov v roku 1948. Okrem toho sa nároky týkali splatenia pôžičiek, ktoré poskytla Veľká Británia Československu v rokoch 1938–1939, vrátane úveru na pobyt československej exilovej vlády Edvarda Beneša v Londýne počas vojny. Okrem toho sa naše zmrazené zlato stalo nástrojom studenej vojny, ktorá sa týkala embarga na vývoz technológií do krajín nepriateľských voči USA.

Situácia bola podobná tomu, čo dnes vidíme v priamom prenose vo vzťahu k eskalácii vzťahov Západu voči Rusku po začatí vojny na Ukrajine. Náročné rokovania vyústili do dohody medzi mocnosťami a ČSSR o odškodnení, keď na jar 1982 Československo prevzalo 18,40 tony zlata, z ktorého časť predstavovali aj veľmi vzácne zlaté mince s oveľa vyššou numizmatickou hodnotou ako len cena zlata. Protiváhou bola výplata odškodnenia zo strany ČSSR v prospech mocností v objeme cca tretiny vtedajšej ceny zlata. Tretina z toho pripadla po roku 1993 Slovensku. Z 18,40 tony zlata vráteného v roku 1982 išlo o 6,10 tony. Pri aktuálnej cene zlata (55 mil. eur/tonu) ide o sumu zodpovedajúcu tzv. „krúžkovnému“ v rámci sociálneho balíčka Igora Matoviča na rok 2023.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #zlato #zlaté rezervy
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy