Otázka je zbytočná, lebo už v procese odvolávania vysvitlo, že – oproti niektorým poslancom – je sám Matovič nielen schopný uskutočniť veľké veci, ale že je prakticky schopný všetkého, ba najčastejšie aj čohokoľvek. Pritom sa môže oprieť o predsedu vlády Eduarda Hegera, ktorý na tom nie je o nič lepšie.
Predznamenáva to a zároveň aj určuje rytmus zvyšných členov vládnej koalície, ku ktorým pribudla nová trojjediná akčná skupina akoby síce nezaradených, no napriek tomu disciplinovaných, poslancov. Politicky „sa vraj nezaradili“ rovno z ĽS NS, aby napokon, teda pri ostatnom hlasovaní, priľnuli k vláde. Ich motívom vraj môže byť aj túžba a tajný plán Igora Matoviča, aby v budúcnosti v „knižkách dejepisu“ bola táto vláda hodnotená ako najlepšia vláda, akú kedy Slovensko malo. Je skutočne veľmi ťažké hodnotiť ju inak, lebo Matovič nič iné nepripúšťa.
Isto nejde o niečo nezvyčajné, ak napríklad isté mienkotvorné médium si vytrvalo už niekoľko rokov kladie otázku, ktorý z veľkomoravských panovníkov bol najväčší hňup. Jej vyriešenie, nech už kedykoľvek dopadne akokoľvek, dáva Matovičovi dostatočne veľký štartovací priestor aj v súčasnosti. Potrební sú na to ľudia s primerane rozumným pohľadom na svet, a takí sú dnes už iba v strane OĽaNO. Vytesnila ich tam zaostalá a neznášanlivá komunita, ktorá tvorí v súčasnosti hádam vyše 80 % obyvateľstva či aspoň voličstva. Čo zase nie je tak veľa, lebo sme pomerne malý štát. V takej Indii by to bola celá záľaha ľudí.
Preto aj Trhoviskom na Miletičovej ulici v Bratislave v súčasnosti lomcujú otázky viac-menej akademickej povahy. Od rána im čelí známy forenzný politológ, ktorý mal pred obedom už iba jednu nedopitú okolkovanú argumentáciu. Sedel s ňou odhodlane oproti viacerým načatým škatuliam vína a jednému agresívnemu Tatranskému čaju. Problém, ktorý kolektívne riešili, spočíval v tom, či Matovič po svojom parlamentnom znovuzrodení nenapíše novú, tentoraz naozajstnú, diplomovú prácu. Veď by na to vraj stačili iba dve nové knižky, nejaká Kočnerova znárodnená jachta v Chorvátsku, prípadne (azda už naša) Počiatkova vila vo Francúzsku. No aj pôvodná sesternica z prvej diplomovky, ktorá by ju prepísala na dobrom tablete pre dôchodcov. Napríklad z rúk ministerky pre informácie Veroniky Remišovej. Mala by za to poukazy do "fitka“.
Tentoraz by nesmeli v ministrovom opuse chýbať úvodzovky kvôli citátom a zákerným novinárom. Azda najlepšie by boli úvodzovky ručne vyrezávané z voňavého palmového dreva. Pohlo by to školstvo dopredu, lebo pri doterajšom reformovaní a financovaní zostanú súčasní vládni činovníci výlučnými prototypmi slovenských vzdelancov. Najrozumnejší bol výkrik Matovičovho priaznivca: „Má štátne peniaze? Má! Má ministra školstva? Má! Tak čo zase diplomovka? Musí ísť rovno na docenta, ty bambus drevený!“