Či už má človek iba osem rokov, alebo má tých rôčkov trebárs aj osemdesiat, v skrytom kútiku svojej duše sa úprimne teší na každý zápas takého poslanca s niektorou témou viac ako malé dieťa. Reprezentanti či nominanti OĽaNO majú ešte i tú pozoruhodnú vlastnosť, že aj keď prípadne odídu z OĽaNO, ich názory sa vôbec nezmenia, a preto ani neskôr nie sú menej zaujímavé. K poslaneckej dokonalosti smerujú bez nejakého náročnejšieho úsilia a v neskrývanej jednoduchosti ich nepredstihne nikto.
Ak občana dokáže niečo viac potešiť, potom to môže byť iba skutočnosť, že tí najlepší z nich majú už pevné zakotvenie vo vláde vrátane napríklad premiéra, ministra obrany alebo financií, no ani tí novší nominanti nemaria čas. Napríklad problémy školstva sa isto vyriešia radikálnou reformou letných prázdnin, problémy zdravotníctva zdražovaním lekárov, ba trochu i zdravotných sestier, problémy zahraničnej politiky vlastne ani nie sú. Celkový vplyv na spoločnosť možno považovať jednoznačne za blahodarný, lebo aj iné strany, ktoré sú s nimi v koalícii, túto presvedčivú líniu nasledujú.
Ak sa človek napríklad započúva do slov ministerky pre informácie Veroniky Remišovej o referende, musí z tejto lyrickej studne myšlienkami nijako nenarušovaných tvrdení začuť hudbu sfér, o ktorej sa pytagorovci v starovekom Grécku mylne domnievali, že ju počuť nemožno. „Jemu (rozumej Ficovi) vždy išlo iba o seba a svojich kamarátov, ktorých teraz potrebuje dostať z basy,“ povedala k referendu ministerka. V referende vlastne nejde o nejaké politické či spoločenské problémy. Občan si môže vybrať, iba či chce mať „jeho“ kamarátov v base a nijaké referendum, alebo „jeho prepustených“ kamarátov a referendum. Oboje je nemožné, lebo je asi jasné, kto také referendum podľa nej „vyhrá“. Aj keď je už teda vyhlásené a visí nad všetkými ako Damoklov meč, napriek varovaniam prezieravej političky.
Trochu to pripomína neriešiteľnú situáciu Nemcov v roku 1933, teda aspoň podľa jedného nemeckého humoristu. Vodca im vraj vtedy dal na výber: „alebo diaľnice a vojnu, alebo nijakú vojnu, no potom ani nijaké diaľnice“. No a Nemci si vtedy – pochopiteľne iba z praktických dôvodov – vybrali práve diaľnice.
Preto rovnako dojemným a úprimným prejavom dnes zapôsobia najmä tí politici, ktorí vystúpia z nejakého zoskupenia alebo zo strany, no aj za hranicami pôvodnej strany alebo potom už v „novej“ strane nerušene hlásajú tie isté pôvodné myšlienky. Ibaže o niečo hlasnejšie, aby prehlušili všetkých starousadlíkov, čo sa nevyvíjajú, ba ani nikam neprestupujú. Nuž azda i v tejto oblasti platí tá tajomná možnosť premeny s jej vnútornými úskaliami.
Totiž tak, ako svojho času múdro poznamenal írsky dramatik Oscar Wilde: „Každý svätý má minulosť. Každý hriešnik má budúcnosť.“