Ruská armáda ničí civilnú infraštruktúru od začiatku invázie. Čím viac sa jej nedarí na fronte, tým intenzívnejšie sa zameriava na ničenie energetiky, infraštruktúry, bombardovanie miest. Rusko je agresorom, za tieto škody by malo niesť zodpovednosť – významne sa podieľať na povojnovej obnove Ukrajiny. Pravdou však je, že dostať od neho reparácie nebude jednoduché.
V ideálnom prípade Rusko po vojenských porážkach, politickom a ekonomickom tlaku opustí obsadené ukrajinské územia. Ak aj pristúpi k mierovým rokovaniam (na rozdiel od „prímeria“), ťažko akceptuje spravodlivé vojnové reparácie. Stále ostane jadrovou mocnosťou, nebude v pozícii hitlerovského Nemecka, ktoré kapitulovalo.
Situácia sa výrazne nezmení ani v prípade, ak vojenská porážka spôsobí zmenu režimu. Putinov pád neznamená automaticky demokratizáciu. Pravdepodobnejším scenárom je vytvorenie iného autokratického režimu, ktorý môže byť ešte viac revanšistický a nepriateľský.
Často sa hovorí o využití zmrazených peňazí patriacich ruskému štátu či oligarchom. Európska únia na základe sankcií zmrazila takmer 300 miliárd aktív ruskej centrálnej banky, ako aj majetku firiem a jednotlivcov. Od zmrazenia ku konfiškácii je však dlhá cesta. Najväčšiu časť z týchto peňazí tvoria práve zmrazené rezervy ruskej centrálnej banky. Tie však podliehajú istej miere medzinárodnej ochrany. Akékoľvek ich použitie je podmienené súhlasom Moskvy (a sme pri probléme číslo jeden), v opačnom prípade to znamená narušenie medzinárodných pravidiel.
Schodnejšou sa zdá konfiškácia majetku oligarchov a ruských podnikov nadviazaných na štát. Koniec koncov v mnohých prípadoch profitovali zo spolupráce s Putinovým režimom, ktorý je priamo zodpovedný za napadnutie Ukrajiny. Ani tu však nie je cesta jednoduchá.
Právne možnosti majetku zmrazeného na základe sankcií skúma Európska komisia. Pripravuje návrh, podľa ktorého by sa vyhýbanie sa sankciám stalo trestným činom v celej únii. Harmonizácia v oblasti trestného práva je politicky citlivou záležitosťou a je možné, že jej prijatie bude zablokované. Ak aj nie, je to len prvý krok. Aktíva by ani potom nemohli byť skonfiškované sumárne. Členské krajiny by museli postupovať prípad od prípadu, prostredníctvom súdov. Je to proces trvajúci roky.
Ďalšou spomínanou možnosťou je nejaká forma „dane“ uvalenej na ruské majetky či zisky s nimi spojené. Tá by však pravdepodobne odporovala princípu nediskriminácie, majitelia by sa mohli brániť na medzinárodných súdoch.
Ruská agresia proti Ukrajine spôsobila obrovské ľudské a materiálne škody. Bolo by spravodlivé, aby ich Moskva nahradila. Ak si však odmyslíme nepravdepodobný scenár dobrovoľného súhlasu s reparáciami, na ruské sa spoliehať netreba. Stabilná a prosperujúca Ukrajina je aj v našom záujme, mali by sme byť pripravení pomáhať jej s povojnovou obnovou.