Dôsledky zmeny klímy však už začínajú byť drastické. V tomto roku spôsobil každý z desiatich najničivejších extrémov počasia (búrky, záplavy, suchá) škody minimálne za tri miliardy eur. Hurikán Ian, ktorý zasiahol v septembri Kubu a Spojené štáty, spôsobil škody asi 100 miliárd eur a vyžiadal si 130 obetí. Letné záplavy v Pakistane mali 1 739 obetí a o domovy prišlo sedem miliónov ľudí.
Medzinárodná vedecká komunita sa prakticky zhoduje: ak chceme mať nádej zastaviť katastrofálnu a nekontrolovateľnú klimatickú zmenu, musíme prestať produkovať skleníkové plyny. Ich hlavným antropogénnym zdrojom sú fosílne palivá.
V tejto situácii skúša fosílna loby novú taktiku: rozdeliť fosílne zdroje na „špinavé“, ktorých sa treba vzdať (uhlie, ropa) a „dobré“, ktoré nám pomôžu v prechode k udržateľnej budúcnosti – najmä zemný plyn. Ilustrujú to napríklad dokumenty nedávno zverejnené na webstránke Medzinárodnej plynárenskej únie.
V prvom rade, plynárenská loby sa snaží zmazať rozdiely medzi obnoviteľnými plynmi (napríklad biometán, bioplyn a vodík vyrábaný elektrolýzou s využitím OZE), plynmi, ktoré môžu byť nízkoemisné, no nie sú obnoviteľné (vodík vyrábaný s využitím elektriny z jadra) a takými plynmi, ktoré by mohli byť nízkoemisné len vďaka technológiám, ktoré dnes ešte nevieme (a v najbližšom desaťročí asi nebudeme vedieť) využívať na priemyselnej úrovni – napríklad umelé zachytávanie uhlíka a jeho bezpečné ukladanie (vodík vyrábaný zo zemného plynu).
Rozvoj týchto „udržateľných plynov“ je podľa plynárov prepojený s pokračujúcim využívaním zemného plynu (napríklad ich postupným miešaním do fosílneho plynu). Od toho je už len krok k tvrdeniu, že súčasťou „zelenej transformácie“ musí byť podpora plynárenskej infraštruktúry.
Zemný plyn zohrá úlohu v prechode k udržateľnej energetike. Nevieme sa ho vzdať naraz. Napriek tomu sú masívne investície do plynárenskej infraštruktúry škodlivé. Varuje pred nimi Medzinárodný panel pre klimatickú zmenu i Medzinárodná energetická infraštruktúra. Čím viac peňazí pôjde do zemného plynu, tým menej budeme mať na podporu využívania skutočne obnoviteľných zdrojov energie. Okrem toho, doba návratnosti investícií do plynárenskej infraštruktúry je dlhá – o to viac (a na dlhšie) uviazneme v environmentálne škodlivých aktivitách.
Klimatickej kríze dokážeme čeliť len vtedy, ak sa budeme opierať o fakty, nie o dezinformácie (akéhokoľvek pôvodu). Za pár desaťročí možno budeme vedieť využívať sľubné technológie, ako sú jadrová fúzia či umelé zachytávanie uhlíka z atmosféry. No klimatická zmena prebieha teraz, riešiť ju musíme v horizonte tejto dekády. Našou najlepšou šancou je masívne a rýchlo znížiť produkciu skleníkových plynov. A v tomto kontexte je pálenie zemného plynu problémom, nie riešením.