Je to citát živý. Podľa okolností slúži ako výčitka alebo ako alibi. Býva výzvou pravdu brániť i zámienkou pravdu zakázať. A dokonca pravdu brániť a zakazovať jedným dychom! A je to citát, ktorý platí bez ohľadu na to, kto ho berie do úst.
V časoch mieru mávame pocit, že ide o priznanie spoluviny tých, ktorí zoči-voči násiliu nedokázali povstať a po pravde odsúdiť vojnu ako zlo. Nie je pravda prvou obeťou vojny preto, že jej absencia je jednou z príčin vojny, nie teda jej dôsledkom? V časoch mieru máme sklon podozrievať pravdu, že sa trestuhodne vzdala bez boja. Že sklopila zrak, keď mala ľuďom, zaslepeným nenávisťou, otvárať oči. Prečo si pravda nenárokuje súcit? Nie je to preto, že zlyhala? Nie je nakoniec Aischylov citát skôr o vojne, než o pravde?
Tento rok nám ponúkol unikátnu príležitosť študovať Aischylov postreh naživo. Máme tu vojnu, ktorú sme síce nevyhlásili, ale do ktorej sme namočení až po uši, a to vďaka politikom, ktorí naším menom zvolili stranu. Ukázali prstom, kto je náš nepriateľ a protistrane posielajú zbrane a muníciu. Vojna je to zatiaľ iba zástupná, ale nič sa nekončí.
Stala sa pravda obeťou vojny? A ak áno, ako sa to pozná? Prvým signálom je moment, keď si pravda s vojnou prisviedča. Vojna si bezprizornú pravdu berie pod svoje krídla, aby nezblúdila v neprehľadnom teréne, v mínovom poli. Azylom, ktorý vojna ponúka pravde, je propaganda. Propaganda je bezpečný prístav, v ktorom vojna pravde vystavuje oficiálny certifikát.
Obeťou vojny sa stáva pravda smrteľná. To je tá neprispôsobivá, neoficiálna, ktorú má vojna na muške, pretože neslúži správnej veci. Za neoficiálnou pravdou sa vo vojne nesmúti. Pozostalí sa k nej radšej nehlásia. Vo vojnovej vrave ruší, zavadzia. Bez neoficiálnej pravdy však chradne i pravda oficiálna. Čím väčšmi sa snaží zapáčiť vojne, tým menej je pravdivá, až sa nakoniec stane vlastnou karikatúrou.
Ambíciou propagandy našťastie nie je pravda. Propaganda vychádza v ústrety ľuďom, ktorí sa identifikujú s vojnou. Netúžia po mieri, ale po víťazstve. Propaganda ponúka čosi, čo pravda nedokáže. Bez ohľadu na to, aká je realita, ponúka obraz víťazstva tej našej strany dobra a zmar strany zla, ktorú vášnivo nenávidíme. Propaganda skutočnosť neopisuje, ale vytvára: tak, aby sa nám páčila, aby sme sa v nej cítili víťazmi, bez ohľadu na to, či skutočne vyhrávame, alebo dostávame, čo pes nechce.
Vojna je zlo, ktorému veľmi záleží na dobrej povesti. Je to zlo, ktoré sa pyšní vlastenectvom, statočnosťou, obetavosťou, heroickými činmi. Vojna je zlo, ktoré nevyhľadáva diskusiu, nepripúšťa pochybnosti, očakáva bezvýhradnú podporu. Existujú síce dve strany barikády, ale na oboch si zlo o sebe myslí len to dobré, a v oponentoch vidí zradcov. Pohľadom na opačnú stranu barikády vidíme, ako sa pravda stala obeťou vojny. Tí, čo sa z druhej strany pozerajú k nám, vidia to isté.