Najväčší problém populistických opatrení je stretnutie s realitou, keď štátu chýbajú peniaze tých druhých. Záchranné koleso síce dnes poskytujú centrálne banky nakupujúce vo veľkom štýle štátne dlhopisy, čo však postupne oslabuje dôveru verejnosti v danú menu a ohrozuje schopnosť splatiť tieto dlhy v budúcnosti.
Cenový chomút na vybrané tovary vedie k nedostatku predmetných tovarov. To môže vyústiť do zavedenia lístkového systému ako počas vojny. Osobne som to zažil v roku 1983 v Juhoslávii (SFRJ) a tiež v krízových 80. rokoch v Poľsku. V SFRJ bol na prídel iba benzín, v Poľsku takmer všetok tovar na trhu. V prípade čokolády bol limit 100 gramov na mesiac pre deti do 10 rokov. V prípade benzínu v Juhoslávii 40 litrov na jedno osobné auto.
Úradné zmrazenie cien v roku 2022 na vybrané tovary zaviedlo Maďarsko i Poľsko. U severného suseda na rozdiel od južného nešlo priamo o zmrazenie cien, ale iba o dočasne nulovú DPH pri podstatnej väčšine potravinových tovarov a na 8 % zníženú DPH na pohonné hmoty. Ústretový krok štátu adresovaný nízkopríjmovým domácnostiam sa podpisuje pod prievan v štátnych financiách a riziko, že v budúcich rokoch príde k bolestivým zmenám. Najmä pokiaľ ide o financovanie sociálnych služieb, školstva a zdravotníctva z verejných zdrojov.
Nulová DPH a zmrazené ceny vybraných tovarov sú celoplošným a veľmi drahým nástrojom v boji proti chudobe. Ide v zásade o peniaze tzv. zhadzované z helikoptéry, pretože výhody z týchto opatrení čerpajú všetci bez ohľadu na to, aký majú príjem. Stáčanie inflácie zmrazovaním cien definoval ako nevhodný nástroj vo svojej knihe Ekonómia aj nositeľ Nobelovej ceny Paul Samuelson.
V Maďarsku dvojaké ceny pohonných hmôt spôsobili najskôr špekulatívne nákupy zo strany cudzincov, zatváranie prevádzok menších čerpacích staníc a nakoniec všeobecný nedostatok palív v krajine. Nedávne zrušenie reštriktívnych opatrení znamená síce zvýšenie výdavkov obyvateľstva pri tankovaní, ale zároveň obnovu štandardných podmienok na trhu. V prípade zmrazovania cien potravín maďarský potravinový populizmus viedol k obmedzeniam nákupu mnohých základných potravín v predvianočnom období.
U nás reštrikcie pri predaji tovarov boli naposledy zavedené v roku 1989, keď sa Československo stalo vďaka kurzu voľne vymeniteľných cudzích mien na čiernom trhu s valutami nákupným eldorádom predovšetkým pre obyvateľov SFRJ. Tí u nás nakupovali vo veľkom nielen potraviny, ale aj domáce potreby, obuv a bytový textil. Dnes sa cezhraničná nákupná turistika zväčša sústreďuje na potraviny. Kedysi boli cezhraničné nákupy v socialistických krajinách dlhodobo potláčané prísnymi colnými predpismi a výraznými obmedzeniami týkajúcimi sa získavania devíz na nákup tovarov v zahraničí. Obdobie, keď každý cestovateľ bol zároveň pašerákom, je už našťastie dávnou minulosťou.