No pokiaľ ide o vcelku intímne otázky individuálneho života voličov, pristupuje k nim až s liberálnou otvorenosťou. Pri nich je predpoklad, že sa v nich každý volič vyzná, a keby sa nevyznal, možno mu ich priblížiť zákonom.
Vždy je tu však predpoklad, že zaujímavé sú všetky dostupné možnosti. Vláda síce akoby padla, no najmä pomyselná horizontálna poloha, v ktorej sa tým akosi nechtiac ocitla, vedie politikov k otázkam až výrazne sexuálneho charakteru.
Napríklad predseda najsilnejšieho parlamentného zoskupenia, ktorým je dosiaľ OĽaNO – Igor Matovič – sa jednoznačne vo svojich vyjadreniach začal orientovať práve týmto smerom. Nešetrí pritom kritikou ani poslancov, ani Prezidentský palác, ba ani rôzne iné sociálne zoskupenia. Možno preto čakať, že celá koalícia pôjde odteraz po pohlavnom živote občanov spoločne ako jeden muž a že mu pôjde „po krku ako po údenom“. Doterajšia korupcia, ako predmet politického záujmu, zostane už iba neškodnou, no napriek tomu značne výnosnou, zábavou.
Nie je to až také prekvapujúce, ako by sa mohlo zdať. Veď práve OĽaNO malo donedávna vo svojich radoch poslanca, ktorý tento vývoj citlivo predvídal a nadobudol – síce dosť predčasný – no predsa len neodolateľný pocit, že má práve v tejto oblasti už celkom „rozviazané ruky“. Chtivo do nich lapal zverené mu maloleté bezbranné bytosti, čo ho priviedlo až k následnému trestnému stíhaniu a k strate poslaneckého mandátu.
Je to možno i preto, že imunita v parlamente je zatiaľ takpovediac iba tak nejako intelektuálna a fakticky výroková, no vonkoncom zatiaľ ešte nie je dostatočne rukolapná. Lenže jedna lastovička nikdy nerobí leto a hnutie má aj bez onoho poslanca silný konzervatívny zástoj v oblasti religióznej pornografie už dostatočne dlho.
Napríklad popri nepopulárnych lotériách hravo zvláda aj vcelku dlhodobo obľúbené potraty, teda akoby ani o nič zložité nešlo. Rovnako oduševnene totiž chráni ženy, lesy i medvede. Menej už potom napríklad financie alebo hospodárstvo štátu. Koho by teda netešilo, že zo zdanlivo mdlých duší poslancov koalície začnú v najbližšom období tryskať pomerne zabudnuté a osviežujúce myšlienky Sigmunda Freuda, Carla Gustava Junga a Alfreda Adlera, trošku možno okorenené istou pikantnosťou Wilhelma Reicha alebo aspoň Ericha Fromma.
Ak sa napríklad poverená ministerka kultúry nevdojak dočíta vo Freudovom diele, že neurotické môžu byť aj celé kultúry, potom ju tá naša už nikdy ničím neprekvapí. Nuž len práve od veľkých výdavkov nás táto nová prínosná Matovičova politická téma asi celkom neochráni.
Lebo tak nejako sa svojho času vyjadril aj britský štátnik Philip Stanhope Chesterfield: „Sex – potešenie je chvíľkové, situácia smiešna a výdavky ohavné!“