Slovensko patrilo – aj vďaka rýchlej a principiálnej reakcii prezidentky – medzi prvé európske krajiny, ktoré sa prihlásili k dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2050. Cesta od deklarovaných politických cieľov k ich uvedeniu do praxe je však dlhá. V procese implementácie – napríklad pri stanovení maximálnych limitov znečistenia, emisií – naráža na hospodárske a politické záujmy.
Ich častou taktikou je akceptovanie potreby environmentálnej udržateľnosti, no odďaľovanie alebo oslabovanie bezprostredných krokov. Pomáha im, že cena za meškanie (napríklad pri znižovaní emisií) sa neprejaví hneď, ale až o niekoľko rokov. Oslabuje to fungovanie základného kontrolného mechanizmu zastupiteľskej demokracie – volieb. Keď voličov prebudia katastrofálne dôsledky environmentálnej krízy, môže byť neskoro. Zodpovední politici už môžu byť v pohodlnom politickom dôchodku.
V rastúcom počte európskych krajín aj v Spojených štátoch však ľudia využívajú aj iný nástroj ochrany svojich práv spojených so stavom životného prostredia – súdne žaloby.
Jednou z prvých krajín bolo Holandsko, kde skupina občanov žalovala štát pre neplnenie si klimatických záväzkov. Súdy po niekoľkých rokoch prikázali vláde, aby prijala ambicióznejšie znižovanie emisií skleníkových plynov. Podobné spory prebehli v Írsku, vo Francúzsku či v Belgicku. Občania v nich žalovali vlády pre nekonanie v oblasti ochrany klímy, ktorého dôsledkom je porušovanie ich základných práv.
Zdravé (či bezpečné) životné prostredie je uznávané za súčasť ľudských práv. Ak tieto práva porušuje firma, ľudia sa môžu brániť na súde – takmer 14-tisíc obyvateľov Nigérie napríklad žaluje firmu Shell na londýnskom súde za to, že ťažbou ropy zdevastovala ich prostredie. Žiadajú odstránenie environmentálnych škôd a kompenzácie za zničené živobytie.
Nekonanie štátu v environmentálnych otázkach môže mať rovnaké následky. Extrémne výkyvy počasia, záplavy či dlhotrvajúce suchá sú priamym dôsledkom klimatickej zmeny. Ak štát nedostatočne implementuje environmentálne záväzky, ktoré sám prijal či deklaroval, je spoluzodpovedný za súvisiace škody na životoch či majetku. Navyše, jednou z úloh súdnej moci je chrániť občanov pred škodlivými rozhodnutiami (či nekonaním) exekutívy.
Navrhnutý klimatický zákon by dal takýto nástroj ochrany aj slovenským občanom. Verejnosť by sa mohla obrátiť sa na súd, aby preskúmal, či sú strategické dokumenty prijaté orgánmi štátnej správy v súlade s klimatickými cieľmi. Na súd sa tiež môže obrátiť so žalobou v prípade nečinnosti orgánov štátnej správy pri dosahovaní klimatických cieľov.
Samozrejme, vyriešenie problémov to negarantuje. No v prebiehajúcej environmentálnej kríze je dobrá každá pomoc.