Vždy, keď sa s rozhorčením pýtame, prečo Rusi neprotestujú proti režimu, ktorý rozpútal zbytočnú vojnu, ktorý im zobral budúcnosť a je ľahostajný voči životom ľudí (na Ukrajine aj v Rusku), spomeňme si na úlohu, ktorú sme zohrali pri vytváraní Putinovho režimu. Celé roky si kremeľský autokrat upevňoval moc likvidáciou opozície, nezávislých médií a občianskej spoločnosti.
Nielenže sme s tým nič neurobili. Vďačne sme prijímali úplatky od Putina a jeho oligarchickej suity. Od lacného plynu, cez kontrakty pre západné firmy, po korupciu v profesionálnom športe. Putinovi sme dali čas a prostriedky koncentrovať moc a stabilizovať autokratický systém, ktorý protesty umlčal kombináciou propagandy a strachu. Nevšímali sme si (schválne) signály brutality a imperiálneho revizionizmu: od druhej čečenskej vojny, cez útok proti Gruzínsku, po anexiu Krymu a živenie konfliktu na východe Ukrajiny.
Aj vďaka nám tak Putinov režim dospel do fázy, keď si myslel, že môže vojensky obsadiť Ukrajinu a západné krajiny to budú ticho akceptovať. Podobne ako v roku 2014 pri anexii Krymu. Možno by sa ani neprepočítal, nebyť hrdinskej a prekvapujúco účinnej ukrajinskej obrany. K ukrajinskému odhodlaniu sa postupne pridávala západná pomoc, vrátane vojenskej. Brutalita ruskej agresie búrala hranice toho, čo sme Kyjevu boli ochotní poskytnúť – začali sme ľahkými zbraňami, dnes sa hovorí o lietadlách. Pomoc je tak trochu vykúpením nášho podielu viny za stvorenie Putina a nepriamo za jeho agresiu.
Kombinácia vojenskej pomoci a ekonomického tlaku na Rusko raz vojnu ukončí. Dúfajme, že spravodlivým mierom – navrátením všetkých okupovaných území Ukrajine. Vrátane Krymu. Tam sa však naša spoluzodpovednosť neskončí. Ukrajina bude potrebovať dôveryhodné bezpečnostné záruky a politickú a ekonomickú alternatívu voči závislosti od Ruska.
Časťou riešenia je integrácia do Európskej únie. Pre Kyjev to bude dlhá cesta a hoci ekonomické a politické reformy musí zvládnuť sám, bude potrebovať pomoc európskych partnerov pri znovuvybudovaní ekonomiky a štátnych inštitúcií. V bezpečnostnej oblasti musíme byť pripravení poskytnúť reálne záruky spoločnej obrany.
Často počúvame, že Ukrajina bojuje „za naše spoločné hodnoty“. V prvom rade bojuje o svoje prežitie a budúcnosť. V imperiálnych plánoch putinovského Ruska nemá samostatná Ukrajina žiadne miesto, Ukrajinci ako kolektívna entita majú byť asimilovaní alebo eliminovaní.
Mali by sme jej ponúknuť inú alternatívu. Dôvodom je koniec koncov aj náš vlastný záujem: pre Európu je výhodné mať v Ukrajine stabilného a prosperujúceho partnera.