V súčasnosti sa v plnej miere potvrdzujú odporúčania finančných odborníkov, ktorí od roku 2015 radili investovať do nákupu garáží, stavebných pozemkov a ornej pôdy. Popri týchto aktívach rástli aj ceny bytov, domov, zlata a striebra.
Napriek vysokej inflácii a vojne na Ukrajine, ktorá znehodnocuje svetové meny, stojí dnes zlato približne rovnako ako v roku 2011 (cca 1850 USD/uncu). A to aj napriek tomu, že investovanie do zlata je stávkou pesimistov na katastrofickú budúcnosť. Zlato sa tak ukázalo za uplynulých 12 rokov zlým investičným rozhodnutím. Pritom predajcovia zlata tvrdia presný opak, keď presviedčajú zákazníkov, aby investovali do zlata, ktoré je stabilným a bezpečným prístavom pre ich investície.
Vývoj ceny zlata je veľmi závislý od významných hráčov na medzinárodných trhoch, medzi ktorými majú dominantné miesto centrálne banky a rôzne investičné fondy. Dnes stojí jeden kilogram čistého zlata cca 55-tisíc eur a pri jeho nadobúdaní neplatí investor žiadnu DPH.
Zarobiť na zlate môže len ten, kto vystihne správne načasovanie investície. Napríklad od roku 2015 doteraz žltý kov zdražel o 70 % a investori na zlate zarobili oveľa viac ako v prípade investovania do dlhopisov, mnohých akciových titulov či väčšiny podielových fondov. Využiť nakupovanie zlata formou pravidelných investícií v drobných čiastkach sa tiež neoplatí, lebo každý gram je aspoň o štvrtinu drahší ako aktuálna cena zlata na medzinárodných trhoch.
Podľa najnovších správ sa zlatý poklad štátu rozhodla navýšiť zo súčasnej úrovne 12 ton na 100 ton Česká národná banka (ČNB). Jej rozhodnutie je paradoxné, pretože pred štvrťstoročím sa jej vtedajšie vedenie rozhodlo rozpredať desiatky ton zlata. Dôvodom bolo presvedčenie, že zlato je mŕtvy kapitál, ktorý neprináša žiadny výnos. ČNB vtedy predala desiatky ton zlata za cenu cca 300 dolárov za uncu, pričom teraz ho bude nakupovať za cenu viac ako šesťnásobne vyššiu.
Prehodnotenie stratégie štruktúry devízových rezerv vzbudzuje u verejnosti opodstatnene veľkú diskusiu o nezávislosti centrálnej banky postavenej na rozhodnutí niekoľkých jednotlivcov ako aj zodpovednosti ČNB za nakladanie s majetkom celej krajiny.
Uskladnenie zlata stojí peniaze a na rozdiel od garáže neprináša majiteľovi žiadny výnos s výnimkou jeho predaja v čase vysokých cien. V roku 2011 sa dala v Bratislave kúpiť garáž za 14-tisíc eur v štvrtiach s trvale vysokým záujmom o prenájom. Kto v tomto čase uprednostnil ako investíciu zlato, vôbec sa nezachránil pred infláciou, skôr naopak. Zlato dnes stojí rovnako ako v roku 2011, ale garáže v hlavnom meste zdraželi na hodnotu vyššiu ako 40-tisíc eur.
V prípade prenájmu majiteľovi investícia priniesla pravidelnú rentu. Ak vlastnil viacero garáží, mohla byť na úrovni skromnejšieho slovenského starobného dôchodku. Penzia z prenájmu garáží je určite istejšia ako infláciou ohlodávaná doživotná renta seniora zakúpená v životnej poisťovni z peňazí usporených v druhom pilieri dôchodkového sporenia.