Ide nepochybne o správny postoj, lebo aj stanovisko, ktoré s ním samotným nie je v súlade, možno potom považovať prinajmenšom za „hybridné“. Istotne nie je napríklad ľahké myslieť si vždy to isté, čo si napríklad myslí ministerka pre informácie Veronika Remišová. No ak sa uvedomelý občan intelektuálne uskromní, či na prospech jednotného celku nejakej polorozpadnutej strany aspoň „uzemní“, nemôže to preňho predstavovať celkom neriešiteľný problém, kvôli ktorému by napríklad prestal jesť alebo chodiť do kina.
Stratu chuti pre politické dianie si potom môže nahrádzať pokusmi o pochopenie napríklad ministra zahraničia alebo ministra obrany nejakého iného spriateleného štátu. Pri našich to vždy celkom dobre nezaberá.
Môže sa však celkom úspešne venovať aj kráse iných poslankýň, ako v ostatných dňoch napríklad poslanec za zvyšky OĽaNO Igor Matovič, ktorý má v tejto oblasti nemalé zásluhy, ba aj znalosti. Veď sám vzdychal, napríklad pri odchode Veroniky Remišovej z OĽaNO do vtedy ešte Kiskovej strany Za ľudí, koľko len stál jej nevšedne príťažlivý výzor bitkom nabitú pokladnicu bohatého a pôvodne rozľahlého hnutia, ktoré sa zrazu takto bohumilo uplatnilo nielen v oblastiach rozmanitých vzácnych textílií, ale aj pri početných nákladných mejkapoch.
A tak napokon jej neočakávaná „zrada“ prišla potom Matovičovo hnutie, teda aspoň podľa neho, priveľmi draho nielen odborne, nielen personálne, nielen finančne, no ešte aj esteticky!
K podobnému procesu, teda aspoň podľa Matoviča, sa však bežne pristupuje už aj v iných politických stranách. Ku kráse poslankýň tu pritom dochádza niekedy rovno v politickom boji. „Pozrite si médiá Plus jeden deň a Plus 7 dní, komu robia kampaň a komu robia PR.
O kom napríklad napíšu: „Viete, čo si dnes obliekla jedna z najkrajších poslankýň v parlamente?“. Pozeral som, že aká sexbomba to bude, a bác! Cigániková,“ pobavene skonštatoval Matovič a dodal, že je to dôkaz, že médium (rozumej: a asi aj sama poslankyňa) „slúži Pente, a tá jej to vracia takýmito PR službičkami, že najkrajšia poslankyňa parlamentu“. Istotne že je viac fér, ak si poslankyne z rôznych strán navzájom upravujú isté nedostatky vo výzore na niektorom príhodnom mieste a primeraným spôsobom. Napríklad verejnou bitkou a vzájomnou úpravou ošatenia v niektorom nočnom bare.
Ide o to, že politický život je dnes ako japonský vlak Šinkansen, o ktorom mi milá japonská sprievodkyňa v jemne skomolenej čarovnej češtine dôrazne prezradila, že „nečeká na nikeho“! Horšie je však iba to, že krása súčasného politického života na Slovensku, ba ani iné jeho celkom neskutočné pôvaby, sa veru nevyhnú nikomu.