Kolega Torres nás v prednáške o vývoji náhľadov obyvateľov Gruzínska na medzinárodnú politickú a ekonomickú spoluprácu upozornil na štúdiu rakúskeho výskumníka Buzogányho. Ten sa v nej na dátach z rokov 2016 a 2018 usiloval objasniť to, že tretina gruzínskej dospelej populácie si želala aj spoluprácu s EÚ, aj s euroázijským spoločenstvom iniciovaným Ruskom.
Tradičné politologické klasifikácie, ktoré sú do istej miery zaťažené dedičstvom studenej vojny, nazerajú na takéto „aj – aj“ preferencie ako na „havárie myslenia“. Buzogány ich pokladal za nedostatočné a ku kategóriám podporovatelia východu a podporovatelia západu pridal kategóriu vyvažovači. Do nej podľa neho patrili ľudia, ktorí pozerajú na štáty a vzťahy s nimi prakticky či pragmaticky a želajú si udržiavať dobré vzťahy a spoluprácu s východom aj západom.
Novšie údaje z gruzínskych prieskumov však podľa Torresa ukazujú, že kategória vyvažovačov sa po niekoľkých rokoch takmer vyľudnila. V Gruzínsku celkom prevládla podpora spolupráce s Európskou úniou. Nepochybne aj v dôsledku ruského vojenského útoku na Ukrajinu, ktorý argumentačne posilnil bipolárnu rétoriku politického diskurzu.
Bipolárny alebo dvojhodnotový výklad vecí vyhovuje politických elitám nielen v zahraničnej politike, ale aj v domácich veciach verejných. Scenáre hier na označovanie zla a bojovníkov proti zlu sa volebne osvedčili v mnohých štátoch. Reči o korumpujúcom zle, od ktorého je nutné očistiť verejný život, dokážu prebudiť verejnosť (odpútať ju od každodenných starostí) a zmobilizovať na volebnú účasť. Dvojhodnotová logika myslenia postupne prestúpila verejný diskurz a stáva sa akousi jeho základnou gramatikou.
Nedávno zosnulý britský sociológ Kenneth Plummer formuloval dvanásť zásad pre sociologickú prácu. Jednou je poznávať veci z čo najviac uhlov a perspektív. Poviete si – nič zvláštne. Veď tohto pravidla sa držia ľudia bežne: siahame po ňom vždy, keď nám zlyhá rutinný postup a treba byť bdelí.
Vo veciach, ktoré presahujú našu každodennú skúsenosť, nás však nemusí vyrušovať, ak politici aj médiá pretláčajú výklad, ktorý pozná len dve farby, dve známky, len dobro a zlo. Pri takomto videní sa tí, ktorí hľadajú styčné body a nie rozdeľujúce línie, stávajú podozrivými. Podobne ako tí, ktorí sa v 50. rokoch nezúčastňovali na prvomájových sprievodoch.
Sociológiu sa snažíme nezaplietať do dichotomického opisovania sveta, no je to ťažké. V dvojhodnotovej gramatike politického diskurzu je málo miesta pre vyvažovačov rôznych hľadísk a skúseností. Vzdorovať však môžeme. V potrebnom úsilí vyvažovať dvojhodnotový výklad vecí nás posilňujú dve veci: bohatstvo sociologického poznania a podľa Plummera tiež to, ak sa nenadraďujeme nad ľudí, ktorých skúmame, a zostávame nohami na zemi.