Účastníci vďaka priamej skúsenosti s organizovaním či poskytovaním pomoci (s bývaním, distribúciou potravín, so vzdelávaním či psychologickou podporou) vedeli posúdiť jej rôzne stránky, prednosti a slabiny.
Na jednej takejto diskusii som sa zúčastnila. V malých skupinkách moderovaných výskumníčkou sa debatovalo o podobách rôznych foriem pomoci, o dôvodoch nespokojnosti či sklamaniach tých, ktorým sa pomoc poskytovala, či o možnom poklese ochoty túto pomoc podporovať. Z týchto znalých debát sa mi do budúcnosti ako najboľavejšie javilo bývanie a zvlášť sústredenie rodín do veľkých ubytovní v menších mestách. A tiež situácia ukrajinských tínedžerov, ktorí sa naďalej vzdelávajú on-line v pôvodných školách a so slovenskými vrstovníkmi vôbec neprichádzajú do styku.
Časť debatujúcich však väčšmi znepokojovalo niečo iné – slabá podpora vojenskej pomoci Ukrajine, ktorú dokladajú prieskumy verejnej mienky. Podľa nich a tiež podľa hlavnej výskumníčky podpora vojenskej pomoci a podpora odídencov sú spojené nádoby a nesúhlas s dodávkami zbraní signalizuje odmietanie pomoci tým, ktorí u nás hľadajú útočisko.
Moje námietky, že podpora ohrozených žien, detí a ľudí s podlomeným zdravím je pre väčšinu našincov morálnym záväzkom a že za neochotou podporovať posielanie zbraní na Ukrajinu môže byť rovnaký ohľad na ľudské životy, skončili neslávne. Debatéri ich zasypali údajmi prieskumov o vychýlených globálnych preferenciách našej populácie a tiež o našom strachu z ruskej odplaty za pomoc Ukrajine.
Moja expertná povesť sa zrútila a výskumnú správu mi už na posúdenie neposlali. Úsudok, že nepodporovanie vojenskej pomoci Ukrajine a podpora dôstojného života odídencov majú humánny základ, je nielen mylný, ale aj amorálny. Minulú nedeľu ho takto „vyhanbil“ aj moderátor televíznej relácie V politike. Jedného z poslancov Národnej rady pranieroval ako pokrytca, pretože vystupuje proti dodávkam zbraní na Ukrajinu, no zároveň požiadal o finančné príspevky zo štátnej schémy, keďže poskytuje odídencom ubytovanie.
Česť expertky na ochotu ľudí pomáhať je síce rozdrvená na prach, ale cítim hrdosť , že na rozdiel od lídrov viacerých politických strán rozumiem významu slova zastropovanie. Samozrejme, nie som sama, takým expertom je každý, kto aspoň párkrát nakupoval v reťazcoch po tom, čo sa začalo pranierovanie zastropovania cien.
Z politických diskusií je zrejmé, že poslanci už dávno netlačili nákupný vozík a tak zastropovanie ceny chápu ako upevnenie lustra na plafóne. My však vieme, že nejde o predajnú cenu výrobku, ale o cenu, ktorá sa v danom obchode po dané obdobie nesmie prekročiť. Predajná cena je často výrazne nižšia. Vďaka dvojakým údajom o cenách si okrem drahého nákupu z obchodu odnášame aj pocit, že sme vlastne dobre obišli. A tiež úškľabok nad vervou, s akou sa politici všetkých farieb pustili obhajovať naše domnelé záujmy.