Vyzerá to na akýsi „povinný optimizmus“. Moc nemôže priznať, že je neschopná, že jej vládna agenda prerástla cez hlavu, že nemá nápady ani prostriedky, ako vyriešiť problémy, ktoré zdedila či spôsobila. Neschopnosť totiž nie je možné priznať bez toho, že sa neschopná vláda vzdá moci a uvoľní miesto schopným. Tu je dôležité si uvedomiť, že moc nie je prostriedkom, ako realizovať politiku. Politika je prostriedkom, ako získať moc.
Na tom, že o našom živote rozhodujú diletanti, nie je zlé len to, že veci nefungujú, ako by mali alebo mohli. Horšie je, že to vláde neprekáža. Diletanti ani nevedia, že máme problém. Nemajú dôvod meniť svoju politiku, kým majú v parlamente väčšinovú podporu, a na svojej strane políciu a armádu.
Kompetentnosť nie je v politike podmienkou pre výkon moci a neschopnosť nie je hendikepom. Moc sa získava v procese demokratickej voľby a mandát rozhodovať o veciach verejných nie je viazaný na politikovo IQ, na jeho vzdelanie, skúsenosti, ale ani na jeho charakter. A volič má vo voľbách minimálnu šancu zvoliť dobre, pretože nevolí medzi ľuďmi, ktorí majú potenciál robiť rozumné rozhodnutia, ale vyberajú si z ľudí, ktorí túžia mať moc. Výnimky na tom nič nemenia a iba potvrdzujú pravidlo.
Keď už je úpadok spoločnosti neznesiteľný, a politici stále tvrdia, že majú situáciu pod kontrolou, pýšia sa, ako sme všetko spolu výborne zvládli, dokonca bez toho, že by sme sa uchýlili k nesystémovým riešeniam, vtedy v spoločnosti pozorujeme dva obranné mechanizmy. Občania týchto politických „autistov“ častujú vulgárnymi nadávkami alebo sa im vysmievajú. Znevažovanie politiky je reakciou na to, že politikov nemožno brať vážne. Problémom je krátka historická pamäť, na ktorej parazituje politická opozícia. Neschopnú moc nakoniec vystrieda neschopná opozícia, u ktorej sa už zabudlo, že i ona už neschopne vládla.
Zvykne sa tvrdiť, že za neschopné vlády sú zodpovední voliči, že národ má takú vládu, akú si zaslúži. Nie je to pravda. Politické systémy sú konštruované ako obrana elít pred občanmi, nie ako obrana občanov pred elitami. Tak v praxi končia i tie politické systémy, ktoré deklarujú, že moc pochádza z ľudu. Každý politický systém sa sústreďuje na koncentráciu moci, pričom upevnenie moci znižuje potrebu brať do úvahy názor ovládaných. Vláda rozhoduje o občanoch, nie naopak.
Z nezaujatého odstupu môžeme vysloviť odvážnu hypotézu, že každá vláda má ľud, aký si zaslúži. Hlúpa vláda má ľud chudobný, militantná vláda zvykne kántriť ľud vo vojnách so susedmi, vláda suverénna neponúka svoj ľud bohatým cudzincom ako lacnú pracovnú silu. A múdra vláda, ktorá vo svojom ľude vníma potenciál rastu, má ľud vzdelaný, pracovitý, ktorý sa hlási k svojmu národu a podporuje svoju vládu.
I naše vlády majú ľud, aký si zasluhujú – ľud, ktorý svoju vládu neznáša a ktorý sa jej vysmieva.