Problémom je aj inflácia a jej dôsledky na sociálne transfery obyvateľstvu. Často benevolentne rozdávané peniaze občanom počas pandémie bez testovania opodstatnenosti a príjmovej situácie príjemcov sú z pohľadu zadlžovania krajín drahým riešením.
Nízko úročené peniaze devastujúce v bankách a fondoch odložené úspory obyvateľstva sú, chvalabohu, minulosťou. Spamätávať sa budú musieť všetky krajiny, lebo barličky v podobe znehodnotenia štátnych dlhov infláciou sú len behom na krátku trať. Príjmy z nadmerného výberu DPH z dôvodu zdražovania príliš nepomôže. Slovensko pred sebou tlačí káru plnú dlhov, ktorú budú musieť splatiť budúce generácie cez zvyšovanie daní, predlžovanie veku odchodu do dôchodku, osekávania štátnych dávok či priškrcovanie vypočítavaných, ako aj vyplácaných dôchodkov.
Niektoré nemecké zdroje uvádzajú, že excelentným riešením rozpočtových problémov by bola peňažná reforma eurozóny, ktorá by nasledovala po zavedení digitálneho eura. Tá by prichádzala do úvahy vtedy, ak zlyhajú tradičné nástroje boja s infláciou. Peňažná reforma v praxi znamená, že všetky peniaze sa zmrazia v bankách a rôznym prepočítacím kurzom premenia na novú menu podľa politicky nastavených pravidiel. V EÚ takáto reforma bola naposledy v Nemecku v roku 1990 pri zjednotení NSR a NDR. Vtedy boli diskriminovaní iba cudzinci s pracovnými pobytmi tým, že im východonemecké marky vymenili na západonemecké kurzom 1 : 3, pričom nemeckým občanom kurzom 1 : 1 (do výšky 2 000 mariek), resp. 1 : 2 nad touto hranicou vymieňaných prostriedkov.
Rozdávanie požičaných peňazí v EÚ od roku 2024 má byť minulosťou, pretože súčasné prejedanie budúcnosti nie je z pohľadu najmenej zadlžených krajín eurozóny obhájiteľné. Rozdiely vo výške štátnych dlhov jednotlivých krajín sú markantné. Najmenej zadlžené krajiny eurozóny môžu súčasný stav označiť za morálny hazard.
Opakovanie gréckeho scenára masívneho strihania či rezania dlhov (tzv. haircut) už nie je v prípade veľkých ekonomík, najmä pokiaľ ide o Taliansko, možný. Takýto scenár by znamenal koniec spoločnej európskej meny. Taliansky dlh činí 2,8 bilióna eur, čo predstavuje 147 % HDP. Podľa analýzy DZ Bank si Taliansko dokáže požičať vo forme sedemročných dlhopisov peniaze za 4,2-percentný úrok. Kde na to vziať, keď ECB nútene postupne znižuje objem nakupovaných dlhopisov v rámci kvantitatívneho uvoľňovania? Taliansku dlhy prerástli cez hlavu, pričom záchranné koleso z ECB ohrozuje existenciu samotného eura.
Slovensko žije nad pomery od svojho vzniku. HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily máme v EÚ druhý najhorší hneď po Bulharsku, teda sme druhá najchudobnejšia krajina únie. S lepšími zajtrajškami sa nepočíta ani od roku 2024, keď plánujeme rekordný deficit verejných financií vyšší ako 6 % HDP.