Predtým navštívil USA, Argentínu, Uruguaj a Čínu. Jedným z hlavných bodov programu mal byť aj jeho príhovor v parlamente pri príležitosti 49. výročia klinčekovej revolúcie, ktorej výročie je práve dnes, a ktorá sa spája aj s trinástimi rokmi koloniálnych vojen v Angole a Mozambiku. Príhovor sa nakoniec neuskutoční. Lula sa stal nepohodlným horúcim zemiakom.
Už pred Lulovým príchodom bolo zrejmé, že ho privíta viac odporu ako zdravíc. Jeden zo strany niektorých v Portugalsku žijúcich Ukrajincov, ktorí nedokážu pochopiť, ako sa z „bojovníka za slobodu stal tak rýchlo putinovec“, ktorý odmieta (spoločne s Čile, Argentínou a Kolumbiou) vyzbrojovať Ukrajinu; a druhý proti jeho vystúpeniu 25. apríla v parlamente, čo inicioval predseda ultrapravicovej strany Chega – André Ventura. Podľa neho je brazílsky prezident odsúdeniahodný za „neschopnosť vidieť utrpenie ukrajinského ľudu“.
Do trpkého popuku je však najmä to, že predseda strany, ktorej hlavným cieľom je bojovať „proti (africkým a juhoamerickým) imigrantom“ si náhle na znemožnenie Lulu osvojí aj celú socialistickú klinčekovú revolúciu a v jej mene sa prihovára brazílskym prívržencom Bolsonara s portugalským občianstvom, aby spolu s ním bojovali proti údajnej Lulovej podpore Ruska a „socialistickým diktátorom v Latinskej Amerike“.
Európsky zmätok, ktorý spôsobil Lulov návrh, že Brazília sa stane mediátorom v súčasnom najväčšom svetovom konflikte, nebol celkom neočakávaný. Lula prejavil už v roku 2010 záujem o účasť na mierových rokovaniach medzi Izraelom a Palestínou. Juhoamerický „votrelec“ bol odmietnutý, pretože také privilégium sa týkalo len „veľkých hráčov“, teda USA, prípadne Európy.
Vzhľadom na globálnosť súčasného konfliktu je však situácia iná a Brazília už len ako člen BRICS a G20 má k situácii čo povedať. Zo strany Európy, ktorá rada robí „ramená“, hoci svaly jej na nich dávno odumreli, nie je veľmi rozumné šibrinkovať klišé, v ktorých sú o. i. portugalskí liberáli zajedno s polofašistickými nacionalistami – že akýsi prívrženec Fidela Castra im nebude dávať lekcie zo slobody (ako napísal denník Diário de Notícias).
Čo vlastne povedal Lula? Skonštatoval, že „Vladimir Putin nemá mierovú iniciatívu. Volodymyr Zelenskyj nemá mierovú iniciatívu. Európa a USA prilievajú v tejto vojne olej do ohňa“. Zároveň odsúdil ruskú vojenskú agresiu. To mnohým hlava neberie. Je však naozaj také ťažké pochopiť niekoľko vecí naraz, hoci sa aj zdajú protichodné? Ako nedávno napísal uruguajský sociálny ekológ Eduardo Gudynas, pre Latinskú Ameriku je „neakceptovateľné, aby bola tlačená do zjednodušujúcich, binárnych a konceptuálne chudobných oficiálnych receptov napísaných v Moskve, Pekingu alebo vo Washingtone.“
Prosto, svet sa zmenil, no zdá sa, že tradičné veľmoci si to stále nechcú pripustiť.