Bankovkám a minciam už vo veľkom konkurujú virtuálne peniaze. Prichádzajú a odchádzajú z našich účtov elektronicky. Stále pribúda ľudí, ktorí platia kartou, mobilom či hodinkami, pretože to je praktickejšie než otvárať peňaženku. Že je hotovosť nepraktická, už dávno tvrdia banky, v ktorých máme peniaze uložené. V skutočnosti tam miesto našich peňazí ležia iba praktické jednotky a nuly v počítači. Svet sa uberá k bezhotovostnej budúcnosti, ktorá je v prípade väčších transakcií samozrejmosťou už dlhší čas a jednotlivec s peňaženkou čoraz väčšmi pôsobí ako prežitok, anachronizmus, relikt histórie.
O hotovosti sa ešte môžeme na internete dočítať, že v dohľadnej dobe zostane štandardným platobným prostriedkom, pretože znamená hodnotu, dá sa ľahko overiť a rozoznať od falzifikátov a k uskutočneniu platby netreba žiadnu tretiu stranu. Žiadny iný platobný prostriedok nezahŕňa tieto tri prvky tak efektívne ako hotovosť. Problém je ale práve v tom, čo je výhodou hotovosti z pohľadu občana.
Občan sa z pohľadu moderného štátu zviazaného s korporáciami mení z autonómnej bytosti na podozrivé indivíduum, ktorému štát prestáva slúžiť a namiesto toho ho musí sledovať, kontrolovať. Dozor nad obsahom občanovej peňaženky by samozrejme zjednodušilo, keby všetky jeho príjmy a výdavky boli na konte kontrolovanom štátom, ktorý najlepšie vie, čo je pre banky a korporácie dobré.
Ideál štátu, ktorý má občanov pod kontrolou, nie je viazaný na nejakú konkrétnu ideológiu. Moc je univerzálne pokušenie, ktorému v histórii podľahli diktatúry pravé i ľavé. Dnešná liberálna či zelená diktatúra dláždi občanovi cestu do pekla rovnako dobrými úmyslami ako kedysi inkvizícia, alebo organizátori rasovo čistej či povinne beztriednej spoločnosti. To, z čoho mali a majú ťažkú hlavu všetky režimy, je ľudský faktor. Na ňom všetky režimy nakoniec krachujú.
S „nepraktickou“ hotovosťou je to ako s „nepraktickým“ prírode škodiacim automobilizmom. V ohrození je občanova sloboda. Štát, ktorý nepracuje pre občana, pracuje proti nemu. Skutočne praktické je iba to, čomu možno veriť. Pri hotovosti otázka stojí tak, či možno veriť bankám a tým pádom i štátu, ktorý je dlžníkom bánk. Keďže záujmom banky nie je starostlivosť o občana, ale zisk, je rozumné mať sa pred bankou na pozore.
Keby neexistovala hotovosť, museli by sme si ju vymyslieť. Virtuálny svet nikdy nenahradí svet skutočný, v ktorom sú peniaze prostriedkom výmeny. Bez peňazí ako prostriedku špekulácie sa po krachu globálneho finančného kasína zaobídeme. Bez hotovosti v peňaženke určite nie.