Pri porovnaní vtedajších a dnešných cien cestovného v mestskej doprave, zmrzliny v stánkoch a pitnej vody dodávanej vodárňami domácnostiam sa nám dokonca môže stať, že za euro si dnes kúpime menej ako v lete 1990 za československú korunu. Kopček zmrzliny vtedy stál 1 Kčs a dnes zväčša od 1,20 eura. Jeden m³ studenej vody stál vtedy 0,60 Kčs, čo je v porovnaní so súčasnou cenou cca 2,80 eura mnohonásobne viac. V Česku za studenú vodu zaplatia domácnosti ešte oveľa viac ako my (často aj viac ako 115 Kč/ m³).
Masívne znehodnotenie kúpnej sily úspor v bankách i miezd zamestnancov od roku 1991 boli reálne horšie ako vízie najväčších pesimistov. Do roku 1994 ceny u nás vzrástli na 2,94-násobok cien z roku 1989. To sa však nedá povedať o odmeňovaní zamestnancov za prácu. Oficiálne sme sa s kúpnou silou pracovných príjmov dostali na úroveň roku 1989 až v roku 2008.
Ekonomické dôsledky pandémie a následnej energetickej krízy spôsobenej vojnou na Ukrajine a prerušením dodávok ako-tak cenovo dostupných energií a polotovarov dovážaných z Ukrajiny, Ruska a ďalších krajín sme pocítili prudkým zdražovaním najmä tovarov dennej potreby, no iba čiastočne vo zvyšovaní nákladov na bývanie. Ďalšia vlna zdražovania, zvýšených daní a pravdepodobne aj oveľa vyššej spoluúčasti na platbách v zdravotníctve nás ešte len čaká v rokoch 2024 až 2026. Vtedy už budeme musieť poriadne siahnuť do štátneho rozpočtu pri úhradách splátok za nákup zbraní, ktoré sme objednali v minulosti na obranu krajiny.
Na rastúcu infláciu ECB zareagovala (od jesene 2022) postupným zvyšovaním úrokových sadzieb z 0,50 na 3,75 % p.a. Sporitelia však stále priestor pre radosť nemajú, lebo úroky v bankách po odpočte inflácie a dane z úrokov sú stále záporné. Vyššie úročenie úverov tlmí hospodársky rast, lebo klesá objem investícií a dostupnosť úverov na bývanie.
Stupňovanie frustrácie obyvateľstva, ktoré možno očakávať po voľbách, keď sa odostrie informačné embargo na pripravované rozpočtové škrty a na zvyšovanie daňovej záťaže smerujúcej na konsolidáciu verejných financií, je teraz ešte ťažké odhadnúť. Otázne je, či negatívny sentiment v spoločnosti nevyužijú politické sily na navodenie hystérie podobnej situácii v Grécku v roku 2011. Vtedy v tejto krajine na periférii eurozóny o budúcej orientácii krajiny nerozhodovali erudovaní ekonómovia a politici, ale predovšetkým davy na uliciach.
Rok 2023 sa zatiaľ na Slovensku nesie v znamení nesplniteľných sľubov, ktoré by mohli urýchliť pád ekonomiky na kolená. Očakávaný deficit verejných financií u nás je jeden z najhorších v EÚ. Budúcnosť je už prejedená neochotou zavádzať úsporné opatrenia, ktoré by zmiernili rast zadlžovania našej krajiny a zaostávania za krajinami V4.
Pritiahnutie veľkých investorov už bude bolieť viac ako doteraz, keďže minimálna sadzba firemnej dane bude od roku 2024 na úrovni 15 %. Mnohé zahraničné firmy pritom mali doteraz nulovú daň.