Dosiahnuť adresnosť ľahké nie je. Vyžaduje stanovenie hranice nároku, a to je boľavá vec. Predpokladá zhromažďovanie dokladov a potvrdení tými, ktorí pomoc potrebujú. A aj dostatočný počet odborných administratívnych pracovníkov, ktorí budú príslušné žiadosti a dokumentáciu k nim preverovať, radiť žiadateľom a stíhať rozhodnúť o nároku v určenej lehote.
Znižovanie administratívnej náročnosti je však posvätné bez pardonu. Kto by sa postavil proti znižovaniu počtu úradníkov a noseniu potvrdení na úrad? Nejasne, no optimisticky sa s ním spája predstava o slobodnejšom živote a úsporách verejných zdrojov. Tejto predstave sa v poslednom sčítaní obyvateľov, domov a bytov podriadil aj Štatistický úrad. Sčítanie pokrokovo digitalizoval a v časti týkajúcej sa bývania obyvateľom okrem adresy nekládol žiadne otázky. Úrad sa spoľahol výhradne na údaje, ktorými disponujú obce a správcovské spoločnosti. A dnes vieme, že vyše 64-tisíc našich obyvateľov má adresu „na obci“, z toho deväťtisíc detí. Kde a ako títo ľudia a deti nachádzajú prístrešie, netušíme. Sčítanie ich takýmito otázkami nezaťažovalo.
Plánovanie potreby bytov zjavne nebolo cieľom, ku ktorému malo sčítanie prispieť. Dôležité bolo nezaťažovať obyvateľov a digitalizovať. Lebo digitalizácia je indikátorom pokroku. Tá môže pohlcovať zdroje, ľudia nie.
Popularita znižovania administratívnej záťaže je veľká. Volajú po nej aj tí, ktorí si želajú starostlivý a podporujúci štát, ktorý pomáha všetkým, ktorým siahajú na dôstojnosť nedostatočné služby a príjmy. Sú však v pasci. Širšie a prívetivejšie chápaná adresnosť sa totiž nezaobíde bez dostatočne rozsiahlej odbornej administratívy štátu.
Neobíde? Vyhliadka digitalizácie sa aj tu zdá všeliekom. Už zaznelo, že odďaľovanie zavádzania príspevku na bývanie, ktorý by znižoval náklady na bývanie širšiemu okruhu obyvateľov, súvisí s hľadaním digitálneho riešenia. Takého, ktoré by bezdotykovo identifikovalo obyvateľov a overilo oprávnenosť ich nároku na dávku.
Digitálne riešenie je však zlou utópiou. Za súčasných podmienok nie je právne možné spájať údaje o príjmoch bývajúcich v jednom príbytku a ani údaje o ich výdavkoch na bývanie. Taká možnosť predpokladá odovzdať štátu totalizujúce právomoci dohľadu nad obyvateľmi. Všestranne dohliadajúci štát sa môže z dobrého a nevtieravého pomocníka, ktorého stačí len požiadať o pomoc a on všetko preverí za nás, ľahko zmeniť na beštiu, ktorá nás môže oberať o slobody a prístup k právam.
Vo volebnej kampani sa možno povedie zápas aj s pomocou hesiel o adresnosti a znižovaní administratívnej náročnosti. Pokiaľ ide o riešenia, ktoré z digitalizácie všetkého robia zaručenú cestu k podpore našej dôstojnosti a spokojného života, mali by sme byť opatrní. Opak môže byť pravdou.