Agresívne vystúpenia (dosiaľ nepochopiteľne populárnych) politikov sú, naopak, účelové až-až. Vyhrážajú sa verejným opľutím tých, ktorí sa v sobotu zúčastnia. Nech sa páči. Aspoň budú videní, aspoň sa spoznajú ako v zrkadle.
Niektorí slušní a rešpektujúci ľudia sa obávajú otvorenej podpory alebo osobnej účasti z iných dôvodov. Médiami lietajú výrazy ako neprístojnosti, narúšanie verejného poriadku, pohoršenie, škandál, sexualizácia… Inými slovami – takéto podujatia máme v hlavách zafixované predovšetkých „vďaka“ televíznym šotom. Kamera miluje všetko extravagantné a šokujúce.
Alegorické vozy, obrovské falické symboly, muži v ružových kožených tangáčoch a s pestrofarebnými perami zastoknutými kdekoľvek. Nuž, základný omyl tkvie práve v tom, že pochod Pride nie je ani brazílsky karneval, ani berlínska Love parade. Napokon Bratislava nie je (veľkosťou, mentalitou, otvorenosťou) Rio ani Berlín…
Slovenská komunita lesbičiek, gejov, bisexuálov a transgender osôb (LGBT) má zásadnejšie starosti ako porovnateľné skupiny v krajinách, v ktorých iná ako hetero orientácia nepredstavuje problém. Dúhový pochod a koncert Pride Bratislava 2010 tak bude mať formu, úroveň a dôstojnosť, ktorú na našom malom milom Slovensku potrebujeme, predpokladáme a očakávame.
Ide o podujatie pre všetkých, ktorí sa stotožňujú s ambíciou európskej otvorenej spoločnosti bez predsudkov, bariér a diskriminácie. S myšlienkou uznávania, rešpektovania a ochrany ľudských práv pre všetkých. Nič extrémne, nič odsúdeniahodné. „Len“ nevyhnutná ľudská vzájomnosť.