Obyvatelia Louisiany a Floridy, ku ktorým ropa dorazila niekoľko dní po tom, čo BP nedokázal inštalovať okolo uzáveru vrtu ani niekoľkonásobné zvony, si museli vydýchnuť. Predstava, že by ropy bolo toľko ako vody, je vskutku hrozivejšia.
Rybári, hotelieri, ochranári, morské živočíchy, vtáctvo a pobrežná biosféra dnes pocítia, aký je život vo svete, cez ktorý sa prevalila ropná vlna. Vo svete, v ktorom si chcela najväčšia britská korporácia zabezpečiť miesto tým, že pred desiatimi rokmi minula podľa New York Times nehanebnú sumu 215 miliónov dolárov na svoj rebranding.
Najväčšia americká ekologická katastrofa od havárie tankera Exxon Valdez roku 1989 pri pobreží Aljašky bude stáť viac, ako vtedajšia dvojmiliardová čistiaca operácia. Nielen preto, že BP dnes míňa na sedatívnu komunikáciu viac, ako by stál bezpečnostný akustický ventil za 500-tisíc dolárov, ktorý v Amerike nie je povinný od čias, čo Američania uverili, že akákoľvek regulácia sa končí gulagmi.
Ropná genocída Mexického zálivu je len remakom príbehu korporátnej chamtivosti a politiky, ktorá prestala slúžiť verejnému záujmu. Zbytočne americký prezident Barack Obama vyhlasuje, že faktúru zaplatí BP.
Bol jedným z tých, čo podporili návrh bývalej prezidentskej kandidátky Sarah Palinovej, guvernérky Aljašky, otvárajúci cestu k podmorskej ťažbe ropy. Ak bol Černobyľ symptomatickým zločinom komunizmu, civilizačná otázka pri BP znie: Čo znamená americká katastrofa pre systém, v ktorom žijeme dnes?
Namiesto hľadania technológii na obdobie, keď bude ropa iba spomienkou, uprednostnil BP investovať do nového imidžu. Nemecký historik Wolfgang Behringer vo svojich kultúrnych dejinách podnebia opísal, ako ľudská činnosť vplývala na zmeny klímy.
Bolo by naivné myslieť si, že súčasná katastrofa je príliš zanedbateľná nato, aby nemala vplyv na čoraz dramatickejšie životné podmienky na našej planéte. O to viac, že žiadna neviditeľná ruka trhu ropných derivátov nebola dostatočne silná, aby viac ako mesiac po havárii zastavila krvácanie zemskej kôry.
