Zamestnanec v krajine pod Tatrami pritom vlani zarábal presne takú sumu, koľko priemerný rakúsky zamestnanec zarábal v roku 1984. Ten si však pred 38 rokmi v parite kúpnej sily mohol za svoju plácu dopriať oveľa viac.
Slabá odmena za prácu je jedným z dôvodov, prečo tak veľa ľudí hľadá radšej prácu v zahraničí a firmy majú veľké problémy obsadiť pracovné miesta. Na ilustráciu treba uviesť, že priemerný rakúsky zamestnanec už v roku 2021 zarábal mesačne brutto 4 120 eur, respektíve v čistom vyjadrení 2 850 eur. Na Slovensku bola v roku 2021 priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca vo výške 1 211 eur.
Rakúsky pracovný príjem tak bol vlani 3,4-násobne vyšší ako na Slovensku. Štatistiky odmeňovania za prácu zverejnené Rakúskou obchodnou komorou (WKO) nemožno automaticky porovnávať so slovenskými, pretože zamestnanci u našich južných susedov dostávajú rovno aj stopercentný 13. a 14. plat, ktoré majú veľmi nízke daňovo-odvodové zaťaženie. Štatistiky tiež nezohľadňujú pomerne vysokú cirkevnú daň, ktorú z pracovných príjmov platia zamestnanci.
Lepšie ako u nás sú odmeňovaní aj zamestnanci v Česku. Tam priemerný plat za 1. štvrťrok 2023 predstavoval 41 265 Kč(1 744 eur). Reálny príjem však zásluhou vysokej inflácie medziročne klesol o 6,7 %.
Slabé odmeňovanie bežného zamestnanca na Slovensku za vykonanú prácu sa negatívne odzrkadľuje aj v porovnaniach pomeru finančných majetkových aktív k ročnému príjmu. Podľa zistení Českej sporiteľne, ktoré predstavila na jar, sme v rámci EÚ na poslednom mieste v objeme finančného majetku na domácnosť – na úrovni 0,90-násobku priemerného ročného príjmu rodiny, pričom v ČR je to 1,90 násobok. Na chvoste rebríčka sú pred nami Lotyšsko a Poľsko. Najlepšiu priečku v porovnaní majetku, na úrovni 6,5-násobku ročného rodinného príjmu, obsadilo Dánsko a následne Švédsko, Holandsko a Belgicko. Všetky uvedené údaje sú skreslené, pretože nezohľadňujú kúpnu silu platov v porovnaní so životnými nákladmi.
Lepší obraz pri medzinárodných porovnaniach týkajúcich sa reálnych príjmov v rámci EÚ môžeme získať pri porovnaniach tzv. dňa daňovej slobody vypracovanej spoločnosťou Deloitte. Ide o fiktívny deň, od ktorého už pracujeme pre seba a nie pre štát. Deň daňovej slobody, ktorý môžeme označiť aj za barometer daňovej záťaže občana v krajine, bol na Slovensku pre rok 2023 1. jún. Najmenej pre štát pracujú ľudia v Rumunsku a najviac v Dánsku, kde to predstavuje 206 dní. Na Slovensku je to 161 dní, v Česku 168 dní a Rakúsku 197 dní.
Dôležité je však najmä to, ako sa štát správa k občanovi a akú sociálnu ochranu mu poskytuje. Najvyššie súdne poplatky v EÚ pri podávaní žalôb a zdĺhavosť súdnych konaní dobrú vizitku našej krajine nerobia.