Nárok na starobné dôchodky má v podmienkach voľného pracovného trhu v EÚ aj čoraz viac cudzincov, najmä z krajín bývalej Juhoslávie, Ukrajiny, Ázie a Afriky. Mnohí z nich obdobie tretieho veku nebudú tráviť na Slovensku, ale vo svojich domovských krajinách.
Penzijné systémy v jednotlivých štátoch sú pritom značne rozdielne a značne odlišné sú aj vyplácané dôchodky. Paradoxne najslabšie štátne penzie sú v rámci vyspelých krajín Európy vo Švajčiarsku a Veľkej Británii. Vo väčšine štátov sa zo starobných dôchodkov platia povinné zdravotné odvody a v prípade veľkých dôchodkov aj dane z príjmu. Bez platenia daní a odvodov sú vyplácané penzie na Slovensku, v Česku a Bulharsku, ktoré sú však aj bez týchto zrážok zväčša veľmi nízke.
Mnohé firmy sa povinným odvodom na dôchodkové poistenie vyhýbajú tým, že pracovné zmluvy s jednotlivcami premaľovávajú na zmluvy o dielo, výplatu honorárov alebo na zmluvy o spolupráci, z ktorých sa väčšinou odvody na dôchodkové poistenie neplatia. Mnoho ľudí preto nebude mať odpracované roky započítané pre účely vzniku nároku na starobný dôchodok, dokonca ani v prípadoch, keď celý život pracovali a mali za to oficiálne zaplatené.
U nás sa to týka predovšetkým mnohých remeselníkov – živnostníkov, umelcov v slobodných povolaniach s nepravidelnými príjmami závislými od dopytu po ich službách alebo odborných a umeleckých výkonov. Oficiálnou hranicou pre platenie sociálnych odvodov, v ktorých je zahrnuté aj dôchodkové poistenie, je živnostenský, umelecký či autorský príjem v roku 2023 do 7 266 eur brutto. Táto hranica predstavuje polovicu priemernej hrubej mzdy spred dvoch rokov.
V medzinárodných štatistikách sa často porovnávajú výdavky štátov EÚ na penzie v pomere k HDP. Z nich vyplýva, že ČR a SR vydávajú na penzie 9,3 % a 8,8 % HDP, kým priemer EÚ je až 13,6 %. Podľa analýzy Národnej rozpočtovej rady ČR sú tieto údaje skreslené tým, že v nich nie je zohľadnené nulové daňovo-odvodové zaťaženie dôchodkov v oboch krajinách. Preto podľa tohto zdroja treba odpočítať zo zverejnených údajov napríklad v prípade Rakúska (15,4 % HDP) až dve percentá a v prípade Nemecka (12,6 % HDP) jedno percento.
Prakticky vo všetkých krajinách sa vlády ľudí motivovať, aby si sporili na dôchodok dobrovoľne v tzv. treťom pilieri. U nás to tak nie je. Česko od roku 2024 výrazne zvyšuje štátny príspevok na penzijné pripoistenie a zároveň mení parametre oslobodenia od dane z príjmov tak, aby sa podstatne zvýšil dobrovoľný mesačný príspevok každého sporiteľa. Český sporiteľ si od roku 2024 bude môcť znížiť daňový základ pri výpočte dane z príjmu až o 48-tisíc Kč, pričom u nás je to len 180 eur ročne. Príspevky zamestnávateľov pritom u našich susedov nie sú zdaňované až do výšky limitu 50-tisíc Kč (2 120 eur) ročne.
Slovenskí sporitelia sú v porovnaní s českými zamestnancami ako deti macochy. Príspevky zamestnávateľov na doplnkové dôchodkové sporenie sa zdaňujú do posledného eura a navyše sú zaťažené zdravotnými odvodmi. Sporiteľovi sú tak zdanené a „zodvodnené“ peniaze, ktoré uvidí v podobe doplnkovej dôchodkovej renty s extrémne nízkym zhodnotením, často až po odchode do dôchodku.