Nie je to tak dávno, keď umelá inteligencia bola hudbou budúcnosti a vďačným námetom rôznych sci-fi románov a filmov. Dnes je umelá inteligencia súčasne módnym hitom, obrovskou príležitosťou, znepokojujúcou hrozbou aj investičnou bublinou. Ocitli sme sa v budúcnosti a nie je to úplne príjemné.
Našiel som inzerát na „šablóny, ktoré vytvoria kvalitný textový obsah pre vaše sociálne siete, reklamy, blogy, emaily web, ebooky…“ Stačí odpovedať na jednu či tri otázky, kliknúť na tlačidlo a AI za mňa vytvorí unikátny obsah za 60 sekúnd. Inzerát mi radostne oznamuje: „Už nemusíte tráviť hodiny nad tvorbou obsahu, umelá inteligencia to urobí za vás behom minúty.“
Profesií, v ktorých sa umelá inteligencia zaobíde bez človeka, je dlhý rad, a predovšetkým sú to tie, v ktorých sa používa hlava. Kým ale človek akceptuje, že si myslením škodí, že by sa mal obmedziť na prácu manuálnu a myslenie outsourcovať na kompetentnejší stroj, hľadá na umelej inteligencii muchy.
Ekonómovia si uvedomujú, že zhromažďovanie informácií môže narušiť hospodársku súťaž, pretože viac informácií umožňuje eliminovať konkurenta. Vojaci tušia, že nedostatočná regulácia pri používaní AI môže zapríčiniť stratu kontroly nad nebezpečnými zbraňami. Politici sa boja politických kampaní šitých na mieru jednotlivého voliča a obozretný spotrebiteľ sa právom obáva, že je pre umelú inteligenciu, ktorá ho má prečítaného od hlavy po päty, bezmocná korisť.
Lenže akcie firiem, ktoré ponúkajú služby umelej inteligencie alebo majú umelú inteligenciu v názve, na burze raketovo rastú. Počujeme síce skeptikov, ktorí sa pýtajú, či ide o obrovský technologický trend, alebo o bublinu, ale investori na varovné hlasy, že sa okolo AI nafukuje bublina, nepočujú. Pohľad na burzu svedčí o nedôvere v človeka, ktorý podľa investorov bude hrať v budúcnosti druhé husle. Ak teda vôbec bude hrať. Podľa burzy to má človek spočítané.
Medzi tvorcami umelej inteligencie sú nadšenci bagatelizujúci riziká i panikári, ktorí riziká zveličujú. Asi existuje vzťah medzi umelou inteligenciou a ľudskou hlúposťou. Kto sa bojí ľudskej obmedzenosti, vidí v umelej inteligencii spojenca. Kto verí v človeka, umelej inteligencie sa desí.
Viera človeka v pokrok, poháňaný modernými informačnými technológiami, koliduje s atmosférou, v ktorej sa umelej inteligencie bojíme väčšmi než ľudskej hlúposti. Je to intuitívna nedôvera k čomusi umelému, syntetickému, vyumelkovanému, neprirodzenému a falošnému. K ľudskosti patrí omylnosť, nedokonalosť a, áno, i tá hlúposť, ktorá je zárukou prirodzenosti.
Môže to byť práve hlúposť, ktorá človeka zachráni pred zotročením umelou inteligenciou!
Tento text nepísala umelá inteligencia.