Akosi pritom zabúdajú na to, že príplatky sú u nás počítané len z minimálnej mzdy, pričom vo vyspelých krajinách EÚ zo skutočnej mzdy či platu zamestnanca. V týchto krajinách majú výnimku brzdiacu poskytovanie príplatkov iba ľudia, ktorí podľa pracovnej zmluvy odpracujú prevažnú časť svojej pracovného času v noci.
Za prácu v nedeľu slovenskí zamestnanci dostanú príplatok 4,023 eura a za nočnú prácu 1,609 eura za hodinu. Za nadčasy patrí našim zamestnancom príplatok 25 % priemernej mzdy predmetného zamestnanca. V tom sme na tom podobne ako vo väčšine krajín EÚ, aj keď existujú štáty, v ktorých zamestnanci dostávajú pridaných až 50 % svojej mzdy.
Keď si nárok zamestnanca pracujúceho každé dve soboty v mesiaci rozmeníme na drobné, dôjdeme k zaujímavým výsledkom. Za dve odpracované soboty si prilepší celkovo o 32,19 eura, čo po odpočítaní povinných odvodov a dane z príjmu predstavuje v čistom na výplatnej páske spolu 22,58 eura. To znamená, že za dva víkendové dni je tento príplatok nižší ako jeden účet za tovar v nákupnom vozíku v obchode.
Zamestnávatelia sa snažia brzdiť rast miezd a platov, ktoré sa im zdajú v porovnaní napríklad s Poľskom a Maďarskom vyššie. Zabúdajú však na to, že na Slovensku platíme za väčšinu tovarov dennej potreby viac ako naši susedia.
Oháňanie sa rozdielmi v produktivite práce a argumentmi firiem, že vyššie príplatky by boli pre nich likvidačné, neobstojí. Najmä preto, že produktivita závisí predovšetkým od organizácie pracovných procesov vo firmách, uplatňovania inovácií a úspor v energiách a minimalizácie prípadov, keď firmy prídu o peniaze v neuhradených pohľadávkach od zákazníkov.
Negatívnu úlohu vo vytváraní podmienok na podnikanie zohráva aj štátna a verejná správa s prílišnou byrokraciou, zdĺhavosťou vybavovania administratívnych konaní a rozdrobenosťou jednotlivých samospráv.
V Rakúsku sú bežné obecné úrady, ktoré zastrešujú naraz viacero obcí, čím znižujú náklady a zjednodušujú komunikáciu občanov aj firiem s úradmi. U nás sa každý chce hrať na svojom malom piesočku, čoho dôsledkom je nedostatok zdrojov na budovanie infraštruktúry, čerpania eurofondov a zbytočné plytvanie pracovnými silami v obciach.
Každý je tvorcom vlastného šťastia. Slovensko v zajatí žabomyších sporov, zbytočného politikárčenia na komunálnej úrovni, nehospodárneho nakladania so spoločným majetkom, napríklad jeho predajom pod cenu spriazneným osobám alebo firmám, preferujúc osobné záujmy pred verejným blahom, bude ešte dlho prešľapovať na mieste. Na hľadanie prijateľných kompromisov zatiaľ nie je vôľa, pretože sa každý riadi porekadlom, že košeľa je bližšie ako kabát.