O pláne užšieho hospodárskeho riadenia v eurozóne sa hovorí už dlhšie. Koniec koncov, Angela Merkelová a Nicolas Sarkozy sľúbili konkrétne návrhy už na jeseň minulého roku. V posledných týždňoch sa o nich hovorilo v kuloároch Európskej komisie a rady a politici testovali pôdu starostlivo dávkovanými vyhláseniami. Blížiace sa finále signalizoval Merkelovej prejav na Svetovom hospodárskom fóre v Davose, kde žiadala jednotný vek odchodu do dôchodku, spoločný, právne ukotvený limit na výšku štátnych dlhov a harmonizáciu v ďalších oblastiach (vrátane korporátnych daní). Tento plán má oficiálne uzrieť svetlo sveta na dnešnom summite v Bruseli.
Skutočné stabilizovanie eurozóny si vyžaduje omnoho viac, ako doterajšie kroky. A to aj vo finančnom zmysle. Je veľmi pravdepodobné, že existujúci euroval bude musieť byť zväčšený a jeho stály nástupca bude musieť operovať minimálne rovnako veľkými prostriedkami. Nech už budú mať formu „reálnych“ peňazí, alebo záruk, najväčšiu časť bremena bude znášať Nemecko. Túto kľúčovú pozíciu chce Merkelová využiť na to, aby v únii pretlačila pravidlá hospodárskeho riadenia „na nemecký spôsob“. Dôvodov má viacero – vnútropoliticky jej to posilní pozíciu, dôležitú úlohu však určite hrá aj jej presvedčenie o správnosti tejto cesty.
Samozrejme, nič nezaručuje, že sa EÚ do konca roka 2011 skutočne pretaví na silnejšiu politickú úniu. Riziká existujú aj v rámci Nemecka samého. V Berlíne zatiaľ prevláda názor, že nemeckým záujmom je viac Európy. No euroskeptické názory silnejú a časť politickej elity sa začína prikláňať k nebezpečnej predstave, že sila Európy nie je v spolupráci, ale konkurencii medzi členskými krajinami. Čím dlhšie bude Merkelovej trvať presviedčanie ostatných partnerov v eurozóne, tým väčšia je šanca, že stratí pôdu pod nohami doma. V Európe nastane neisté obdobie dezintegrácie.
Prekážkou môžu byť aj medziinštitucionálne spory. Jej predseda síce dookola opakuje slová solidarita a spolupráca, no v jeho predstave o jednotnej Európe hrá hlavnú úlohu komisia. Merkelovej plán dáva väčšiu váhu rade, respektíve euroskupine.
Predpokladajme, že nemecká kancelárka zahrá svojimi tromfami šikovne a presvedčí ostatných lídrov aj komisiu. Jej plán však môže naraziť na vlastné ideologické obmedzenia. Popri spoločných pravidlách hospodárskeho riadenia totiž únia potrebuje aj viac spoločného výskumu, reálne prostriedky na investovanie do zaostávajúcich regiónov, lepšiu infraštruktúru v periférnych oblastiach a pod. To znamená podstatne vyšší spoločný rozpočet, financovaný, ak je to potrebné, európskymi daňami. Na to však nie je politická vôľa. Ak sa nenájde, periférnym ekonomikám – zošnurovaným rozpočtovými obmedzeniami – zostane prakticky jediná cesta k vyššej konkurencieschopnosti. Priškrcovanie platov.