Očakávania sa naplnili len spolovice. Moderátor Juraj Kušnierik pôsobil, ako by si zabudol pred diskusiou termín kreatívny priemysel vygoogliť a druhý hosť z Českej republiky o téme vedel ešte menej. Všetko nakoniec zachraňovala vysokoškolská pedagogička a teoretička manažmentu kultúry Zuzana Mrvová.
Otázka moderátora: „Čo by ste poradili slovenským divadelníkom, aby prežili ekonomickú krízu?“
Odpoveď: „Podľa mňa by mali viac trvať na tom, aby sa vyčistilo prostredie. Veľmi jednoznačne som povedala, že divadlo nie je priemysel – ale keď sa pozrieme na príklad Novej scény, ktorá je muzikálovým divadlom napojeným na štátny rozpočet, tak muzikálové divadlo rozhodne priemyselné odvetvie je, lebo fenomén masovosti je v ňom prítomný. Avšak financovať Novú scénu z verejných zdrojov je prudká anomália… Na Slovensku nikto nikdy neurobil analýzu fungovania kultúrnych inštitúcií tak, či ich rozpočty, ktoré boli nastavené ešte niekedy v osemdesiatom piatom roku a voľne prešli do dneška, či niečo hovoria o ich kvalitách, návštevníkoch, úrovni, výsledkoch.“
Jedno z odporúčaní Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 27. októbra 2010 na tému Zelená kniha – Uvoľnenie potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu odporúča Európskej komisii znásobiť úsilie o vytvorenie „európskeho priestoru tvorivosti“, ktorý by sa opieral o rovnoprávny prístup na trh, slobodnú hospodársku súťaž či o boj proti zneužívaniu dominantného postavenia.
V tom podľa mňa tkvie podstata problémov slovenského divadla a kultúry. A je úplne jasné, komu tento stav vyhovuje a prečo sa to nezmení.
Presne to vystihol Milan Lukeš, významný český teatrológ, prekladateľ a krátky čas po novembri 1989 aj minister kultúry: "Divadlo je posledný ostrov etatizmu. Je to nedôstojné, antiliberálne, systémovo zlé.”